Trnka obhájil post župana Košického kraja, rozhodla poznateľnosť a doručené výsledky
Rastislav Trnka (NEKA) zvíťazil v regionálnych voľbách a už po tretíkrát sa stal predsedom Košického samosprávneho kraja. Porazil najsilnejšieho protikandidáta Mariána Porvažníka (PS, SLOVENSKO, SaS, KDH, Demokrati, ZA ĽUDÍ, OKS, DS-ODS) tesným rozdielom 3 117 hlasov. Trnku volilo 76 421 obyvateľov kraja, čo predstavuje 32 percent, Porvažníka zakrúžkovalo 73 304 voličov, teda 30,7 percenta.
Podľa politológa Prešovskej univerzity Michala Cirnera rozhodla o Trnkovom úspechu väčšia poznateľnosť, nezávislosť a výsledky, ktoré počas pôsobenia vo funkcii priniesol. Porvažník si podľa neho musel kampaň „odmakať“ v teréne za množstvo finančných prostriedkov, aby sa dostal na úroveň rozpoznateľnosti súčasného župana.
Rozhodli južné okresy aj výhoda úradujúceho župana
Obaja kandidáti uspeli zhodne v piatich volebných obvodoch. Trnka vyhral v gelnickom, michalovskom, rožňavskom, spišskonovoveskom a trebišovskom obvode. Porvažník zvíťazil v obvodoch Košice I – IV a Košice-okolie. Igor Šimko uspel v jednom obvode, v sobraneckom.
„Na južnom Slovensku sú dosť zodpovední voliči a dajú na odporúčanie svojich lídrov, a to presne v tých okresoch, kde je značná časť maďarského obyvateľstva. Tam aj pán Trnka bodoval,“ konštatoval Cirner.
Ešte väčšou výhodou podľa politológa bolo, že Trnka bol úradujúcim županom. V teréne bol počas celého štvorročného obdobia a priniesol projekty aj pre obce. „To znamená, že on dokázal doručiť nejaké výsledky,“ poznamenal Cirner. Podľa jeho slov rozhodlo nastavenie kampane, predvolebného marketingu a poznateľnosť kandidátov. „Kým je pán Trnka vo funkcii od roku 2017, tak pán Porvažník tú poznateľnosť mal omnoho nižšiu a musel v kampani použiť aj množstvo finančných prostriedkov.“
Osobnosť kandidáta prevážila nad podporou strán
Trnka mal menšiu podporu politických strán, tá však v regionálnej ani komunálnej politike podľa Cirnera neprináša zásadné výsledky. „Ide vlastne o osobnosť, o charizmu toho kandidáta,“ podotkol politológ.
Časť voličov podľa neho niektoré veci prehliada, pretože vidí konkrétne výsledky v okolí svojho domova. „Alebo sa konal jarmok, kde pán Trnka prišiel, podal mi ruku a porozprával sa so mnou. Takže voliči dávajú aj na nejakú emóciu,“ poznamenal Cirner.
Porvažník ovládol všetky štyri košické okresy aj okres Košice-okolie, no podľa politológa nemožno hovoriť, že tieto územia sú progresívne. „Vyhral tam, ale bol hlavne nominant Progresívneho Slovenska, pričom stála za ním plejáda aj iných strán, a to vrátane KDH,“ zdôraznil Cirner. Košický kraj je podľa neho veľmi rôznorodý, možno aj národnostne a regionálne. „Na úrovni územnej samosprávy sa voliči často nerozhodujú podľa toho, akú preferujú politickú voľbu na národnej úrovni, napríklad do parlamentu. Oni hľadajú človeka, ktorý bude spravovať ten kraj,“ dodal.
Kauzy podľa politológa výsledok výrazne neovplyvnili
Meno Rastislava Trnku sa spája aj s kauzami. Najviac medializovanou je policajná akcia s názvom Valentín z februára 2023. Obvinených bolo päť fyzických osôb, medzi nimi aj predseda KSK, ktorý vinu odmieta.
V júli 2025 prokurátor Krajskej prokuratúry v Banskej Bystrici podal na Mestský súd Košice obžalobu za zločin machinácie pri verejnom obstarávaní a verejnej dražbe. Rozhodovať o tom bude Okresný súd v Námestove. V roku 2020 nakúpil kraj prostredníctvom spoločnosti Správa ciest KSK štyri nákladné vozidlá značky Tatra, pričom cena za jedno vozidlo s príslušenstvom mala byť približne o 100-tisíc eur vyššia, než za akú kúpili vozidlá s podobným príslušenstvom iné organizácie vykonávajúce údržbu ciest.
Podľa Cirnera možno rozhodnutie voličov komentovať, no netreba psychologizovať, prečo kauzy odpúšťajú. „On sa v podstate legálne stal županom. Hlasy dostal a nejaká právna rovina, to je niečo pre súdny systém. Nech ten rozhodne, či je vinný alebo nevinný. Ak je vinný, tak určitým spôsobom o ten mandát príde,“ doplnil politológ.
Županom prvýkrát od roku 2017
Rastislav Trnka sa o kreslo predsedu Košického samosprávneho kraja uchádzal po tretí raz. Županom sa stal po prvýkrát v roku 2017, vtedy ako 33-ročný najmladší župan. Súčasného predsedu parlamentu a bývalého košického primátora Richarda Rašiho porazil len o 875 hlasov. Raši voľby napadol na Ústavnom súde, kde namietal neústavnosť a nezákonnosť volieb predsedu Košického samosprávneho kraja, no neuspel.
