Rabovačka, kapitulácia a špirála nekompetentnosti. S rozpočtom sa obraciame na Ústavný súd
Autor je poslanec NR SR za Progresívne Slovensko.
Ako štátny úradník som bol pri príprave možno 15 rozpočtov, ako opozičný poslanec som bol pri schvaľovaní štyroch. To, čo sme videli tento rok, som však ešte nezažil. Nazvali sme ho rozpočet kapitulácie a najväčšej rabovačky.
Vláda rezignovala na akúkoľvek snahu zodpovedne vládnuť a pripravila si podmienky, aby mohla od januára spustiť rozkrádanie, za ktoré sa nebude musieť spovedať ani parlamentu. Aj samotné schvaľovanie rozpočtu je ukážkou toho, ako sa to nerobí. V demokratických krajinách sa o zákone roka vedú debaty trvajúce niekoľko mesiacov, vláda v lete predstavuje nové opatrenia, aby sa firmy aj ľudia vedeli pripraviť na to, čo ich v novom roku čaká.
Za štvrtej Ficovej vlády? Najprv sme dlho nepočuli nič, potom sa partneri medzi sebou hádali, premiér sa vyhrážal predčasnými voľbami. A zrazu sa našlo riešenie, keď vydierači dostali, čo žiadali. Parlament potom zákon roka expresne schválil a premiér si ešte pochvaľoval, ako skoro má krajina rozpočet.
Vyvrcholením tejto špirály nekompetentnosti je skutočnosť, že schválený návrh je zjavne v rozpore s ústavou, keďže vláda mala predložiť vyrovnaný rozpočet. Ústavný súd ho zruší a Slovensko pôjde do provizória.
Koalícia sa pripravila. Síce ignoruje povinnosť konať v súlade s ústavou, zato však našla spôsob, ako rozkrádať peniaze nás všetkých aj v čase provizória. Zrušili obmedzenie, že vláda môže v prípade provizória minúť každý mesiac len dvanástinu sumy, akú jej pridelil rozpočet za predošlý rok. Rozpočtové provizórium nastáva v prípade, že parlament nie je schopný schváliť rozpočet na daný rok. V tom prípade sa postupuje podľa predošlého rozpočtu a vlády mohli minúť každý mesiac len dvanástinu rozpočtu. Komplikuje to vládnutie, ale to je zmysel tohto obmedzenia. Ak má vláda väčšinu, má sa čím skôr dohodnúť na riadnom rozpočte. Ak ju nemá, má dať šancu vládnuť niekomu, kto to dokáže.
Provizórium nastane aj vtedy, ak koalícia rozpočet schváli, ale ústavný súd ho vyhlási za protiústavný. Už na jar po našom podnete pritom sudcovia povedali, že vláda musí predložiť vyrovnaný rozpočet, čo neurobila. Namiesto toho sa rozhodli zjednodušiť si život v prípade provizória.
Po novom už môže minister financií prideľovať peniaze, ako sa rozhodne. Napríklad celý rozpočet môže minúť za mesiac. Môže presúvať zdroje medzi ministerstvami. Môže všetko. Pri rozpočte sa musel aspoň pýtať parlamentu, kde je koaličná väčšina závislá od rôznych vydieračských skupín, ktoré číhajú na šancu, aby zo štátneho niečo prihodili svojim známym, alebo si zafinancovali svoju predvolebnú kampaň. Teraz sa už pýtať nemusí nikoho a otázky nemal ani prezident, ktorý túto zmenu podpísal. My sa však pýtame Ústavného súdu.
Poslanci ako zástupcovia občanov majú podľa ústavy dohliadať na to, ako výkonná moc míňa verejné zdroje. Koaliční poslanci odhlasovali, že to robiť nechcú. Obraciame sa preto na Ústavný súd, aby posúdil, či je zmena pravidiel provizória v súlade s ústavou.
Slová Roberta Fica o tom, že by predsa len mohlo dôjsť k predčasným voľbám, sa ukázali ako prázdne. Premiér si potrebuje v najbližšom roku zo štátnych zdrojov robiť kampaň a najmä poistiť si svoju jadrovú elektráreň. Preto si schválili aj možnosť utajiť celý proces jej výstavby. Nech to dopadne akokoľvek, bude to mimoriadne drahé.
Rozkrádačky sa rozbehnú naplno. Dianie u nás sledujú aj ratingové agentúry či investori. Čo vidia? Ekonomické prostredie je čoraz menej predvídateľné, vláda sa nezaujíma o rekordný dlh, prorastové opatrenia nikde. Občania to pocítia tak, že si všetci budeme drahšie požičiavať, z krajiny budú odchádzať investori a miznúť kvalitné pracovné miesta. Tieto náklady budeme platiť ešte dlho po tom, ako Robert Fico prehrá najbližšie voľby.
Slovensko veľmi potrebuje zmenu. Potrebuje ľudí, ktorí si vážia odbornosť a rozumejú svojej práci. Realita? Na finančnom výbore väčšinou vídam plytké diskusie, ktoré sú zmesou neustálych výhovoriek na predošlé vlády, neodborného tárania a konšpiračných teórií. Nemajú žiadnu víziu ani plán čo so Slovenskom, ktorý by presahoval aktuálne volebné obdobie.
Diskusia v pléne? Najprv na nás nakričí minister, následne obžalovaný podpredseda parlamentu a potom môžeme diskutovať s poloprázdnou sálou. Ak rovno diskusiu neutnú, lebo sa ponáhľajú osláviť schválený rozpočet. Ani v týchto chvíľach nestrácam nádej. Verím, že najneskôr o rok zmena príde. Robert Fico prehrá voľby a v novej vláde začneme pracovať na zlepšení fungovania štátu.
Ako to bude vyzerať? Hodnota za peniaze ako základný princíp, transparentné tendre, na čele inštitúcií skutoční odborníci, ktorých tam dostala expertíza, nie stranícka línia ani rodinné väzby. Štát s nezávislými inštitúciami, ktorý funguje pre ľudí a hľadá tie najlepšie riešenia. Bez predražených tendrov alebo našich ľudí. Má to zmysel a najneskôr o rok na tom môžeme začať pracovať.
