Republika prehrala najsledovanejšie župné súboje, no vo voľbách uspela inak
V Prešovskom kraji sa po uzavretí volebných miestností rodil zrejme najprekvapivejší výsledok regionálnych volieb. Krajne pravicový kandidát hnutia Republika Milan Mazurek viedol pred Milanom Majerským z KDH o niekoľko percentuálnych bodov. Z veľkého prekvapenia napokon nebolo nič, predseda KDH manko dobehol a Mazureka porazil. Rovnako skončil kandidát Republiky Miroslav Suja v Banskej Bystrici, ktorý sa pozeral na víťazstvo Ondreja Luntera.
Tieto dva najsledovanejšie príbehy Republiky síce naznačujú porážku krajnej pravice, no takéto zjednodušenie by nebolo presné. Poukazujú na to čísla aj sociológ a riaditeľ agentúry Focus Martin Slosiarik. Republike sa totiž podarilo niečo, čo jej materská strana ĽSNS nedokázala.
Lepší výsledok v troch krajoch ako v roku 2023
V Prešovskom samosprávnom kraji proti sebe stáli Milan Majerský z KDH a podpredseda Republiky Milan Mazurek. Iné významné politické sily svoje kádre nenasadili, takže voliči si vyberali najmä z tejto dvojice. Voľby vyhral Majerský, ktorý vo víťaznej reči povedal, že Slovensko nie je na tom tak zle ako niektoré nemecké regióny.
Mazurek v Prešovskom kraji získal viac ako 100-tisíc hlasov. To je o čosi menej ako súčet Mazureka a kandidáta Hlasu, Smeru, SNS a Aliancie Michala Kaliňáka z roku 2022, keď Mazurek oslovil 28- a Kaliňák 83-tisíc voličov. Napriek prehre z toho môže krajne pravicový subjekt ťažiť, keďže desiatky tisíc voličov koalície dokážu podporiť aj takého radikála.
„Ak tu niekedy bola bariéra a voliči Smeru by nevolili Republiku, táto bariéra postupne padá. Nespokojnosť s výkonom vlády sa prejavuje výrazným rastom Republiky v posledných mesiacoch, čo potvrdzuje jej rastúcu prijateľnosť,“ hovorí Slosiarik.
Ďalším želiezkom Republiky bol Miroslav Suja, ktorého volilo viac ako 30-tisíc ľudí. V Žilinskom kraji zastupovala Republiku Anna Belousovová, ktorej dalo hlas 13-tisíc ľudí, hoci sa kandidatúry vzdala. Len v týchto troch krajoch tak Republika získala cez 140-tisíc hlasov, teda rovnaký výsledok ako v celoštátnych parlamentných voľbách v roku 2023. Podľa Slosiarika sa strane Milana Uhríka podarilo legitimizovať sa a výrazne zviditeľniť.
Mali viac kandidátov
Predseda Republiky Uhrík hovorí o spokojnosti s voľbami. „Chceli sme zabojovať o posty župana v Prešovskom, Banskobystrickom a Žilinskom kraji. Taktiež postaviť kandidátov v komunálnych voľbách po celom Slovensku. Tento cieľ sme naplnili, takmer dvojnásobne sme posilnili,“ povedal.
V roku 2022 s podporou Republiky kandidovalo 107 ľudí, z toho 77 len za samostatný subjekt. Do víkendových volieb išlo s podporou hnutia 226 kandidátov, z toho 127 len pod značkou Republika, čo je o 50 viac ako pred štyrmi rokmi. Uhrík uviedol, že strana sa sústreďuje najmä na budúcoročné voľby a na komunálnu kampaň nevyčlenila veľa prostriedkov.
Ako sa dopracovali k miliónu hlasov
Ak by sa zrátal každý hlas a krúžok z komunálnych aj krajských volieb, pri ktorom sa objavila značka Republika samostatne alebo v koalícii, dostali by sme takmer 1,2 milióna hlasov. Tento údaj nevyjadruje počet voličov ani samostatnú voličskú podporu hnutia, zahŕňa hlasy kandidátov Republiky aj koalícií, ktorých bola súčasťou.
Významnou mierou sa na ňom podieľa spolupráca so stranami a kandidátmi súčasnej koalície, ktorí ju pribrali k sebe. Subjekt sa tak ocitol aj pri menách ako Jaroslav Baška za Smer či Branislav Becík z Hlasu. Pre porovnanie, všetky hlasy pre kandidátov Progresívneho Slovenska predstavujú 4,3 milióna hlasov.
Hnutiu sa podarilo získať viac starostov ako Progresívnemu Slovensku, no ich kandidáti dostali oveľa menej hlasov, keďže išlo o ľudí z menších miest a obcí. S podporou samostatnej Republiky kandidovalo 127 starostov, zvolených bolo 20, pričom všetci kandidáti spolu dostali 9 336 hlasov. Ďalších 99 kandidovalo v koalícii, zväčša so Smerom, Hlasom a SNS, post získalo 31 z nich a voliči im odovzdali 37 936 hlasov. Spolu tak adepti, za ktorými stála Republika, dostali viac ako 47-tisíc hlasov.
Progresívne Slovensko išlo do volieb starostov v drvivej väčšine v koalíciách. Vyslalo 88 kandidátov, z toho 14 samostatne, zvolených bolo 30. Ich kandidáti získali 287-tisíc hlasov, z toho takmer 122-tisíc patrí primátorovi Bratislavy Matúšovi Vallovi.
Uhrík potvrdil, že vytváranie koalície so Smerom, SNS a Hlasom sa Republike osvedčilo. „Ukázalo sa, že tam, kde sme sa s inými podobne zmýšľajúcimi stranami vzájomne nevybíjali, napríklad pri kandidátoch na županov, tak tam dosiahli naši spoloční kandidáti dobré výsledky. Tam, kde sme išli rozdelene, tam sme uspeli menej,“ priznal. „Poučenie pre nás je, že tam, kde vytvárajú liberáli široké koalície a bloky, tak minimálne tam by mali vytvárať široké koalície aj vlastenecké strany,“ dodal.
