Vydavateľstvo pozastavilo distribúciu knihy rozhovorov Jozefa Banáša a Milana Lasicu
Vydavateľstvo bulvárneho týždenníka Plus 7 dní sa rozhodlo zastaviť distribúciu spornej knihy rozhovorov medzi Jozefom Banášom a Milanom Lasicom. Ku kauze sa vyjadril aj Ústav pamäti národa (ÚPN).
Minulý týždeň sa Hana Lasicová ohradila proti vydaniu knihy rozhovorov Jozefa Banáša s Milanom Lasicom. Poukázala na to, že jej zosnulý otec nebol kamarát s Banášom a zverejnenie rozhovorov by si neželal.
„Kniha rozpútala konflikt, ktorého sme nechceli a ani nechceme byť súčasťou, a preto sme pozastavili jej ďalšiu distribúciu a propagáciu,“ reagoval generálny riaditeľ News and Media Holding Michal Teplica.
Lasicová v piatok citovala z otcovho listu, ktorý si pripravoval nanečisto a chcel ho adresovať Banášovi: „To, že si bol eštebák, mi nevadí, ale nezaťahuj ma do toho. Je to tvoj problém, a nie môj.“
Jozef Banáš na slová z konceptu listu reagoval v pondelok slovami: „Ak by s ním (listom – pozn. red.) súhlasil, asi by mi ho poslal. Prečo si to rozmyslel a neposlal mi ho?“
Banáš tvrdí, že usvedčenie na seba urobil sám
V korešpondencii adresovanej Milanovi Lasicovi Banáš v 90. rokoch minulého storočia tvrdil, že usvedčenie na seba urobil sám. „To Magda (Magdaléna Vášaryová – pozn. red.) dobre vie. Netajil som spoluprácu s ŠtB, ktorú však ja nazývam kontrolou,“ uviedol.
Bývalý eštebák v pondelňajšej reakcii na sociálnych sieťach vyčítal Hane Lasicovej, že z jeho listu Milanovi Lasicovi vytrhla z kontextu len to, čo sa jej hodilo. „Je dokázané, že si agentov vymýšľali, aby na nich brali peniaze. 37 rokov ma obviňujú, že som udával, a zatiaľ sa nenašiel jediný, ktorého by som udal,“ uviedol Banáš na vlastnú obranu.
ÚPN: Informácie od agenta LOTOS nezostali len v jeho spise
V utorok sa verejne k celej kauze vyjadril aj Ústav pamäti národa (ÚPN). Pripomenul, že spisovateľ Banáš sa už v roku 1992 priznal, že spolupracoval s ŠtB.
ÚPN priblížil, že informácie, ktoré poskytoval muž s krycím menom „LOTOS“, nezostávali len v jeho agentúrnom spise. „Dokazuje to aj informácia z 3. augusta 1989 o záujme rakúskeho novinára Franza Edera urobiť rozhovor s predsedom JRD Slušovice. XII. správa ZNB v Bratislave ju poslala Oddeleniu ŠtB Gottwaldov so žiadosťou o zabezpečenie sledovania F. Edera,“ uviedol ÚPN.
Vydavateľstvo Ikar medzičasom ukončilo spoluprácu s Jozefom Banášom práve pre vydanie spornej knihy rozhovorov zo začiatku 90. rokov. Tieto rozhovory nevydal Ikar, ale kniha vyšla ako príloha bulvárneho týždenníka Plus 7 dní.
