Izrael volí v tieni vojny. Rozhoduje sa o bezpečnosti aj o Netanjahuovej budúcnosti
Izraelčania prichádzajú k urnám v prvých voľbách od útoku Hamasu zo 7. októbra 2023. Hlasovanie sa koná v čase, keď spoločnosťou otriasa predlžujúca sa vojna v Pásme Gazy, nedoriešené vojenské konfrontácie s Iránom a rastúce napätie na Západnom brehu. Nejde o bežný politický cyklus – podľa analytikov je toto hlasovanie akýmsi referendom o tom, ako zaistiť bezpečnosť krajiny v regióne, v ktorom je Izrael obklopený viacerými nepriateľmi od Hamasu cez Irán až po libanonský Hizballáh.
Kampaň a voličské nálady úplne ovládol motív národnej bezpečnosti, ktorý prekryl aj inokedy dominantné témy, ako sú vysoké životné náklady. Spoločnosť je po viac ako dvoch rokoch bojov na viacerých frontoch vyčerpaná. Hlasuje sa však aj o vnútornom nastavení štátu. Súčasná vláda sa dlhodobo snaží oklieštiť právomoci najvyššieho súdu a zmeniť podobu demokratických inštitúcií. Zásadným vnútropolitickým sporom je tiež výnimka z povinnej vojenskej služby pre ultraortodoxných židov. V čase masových mobilizácií a strát na životoch tento status quo vyvoláva ostrý hnev u sekulárnejších rodín. Kým vláda chce výnimku zachovať, opozícia sľubuje jej zrušenie a zároveň žiada nezávislú štátnu komisiu, ktorá vyšetrí bezpečnostné zlyhania pred útokmi z októbra 2023.
Netanjahu hrá o prežitie, Eizenkot stavia na osobnú obeť
Premiér Benjamin Netanjahu hrá o politické prežitie aj slobodu pred súdom a tvrdí, že len on dokáže Izrael ochrániť pred existenčnými hrozbami. Oporu nachádza v radikálnej pravici a ultraortodoxných stranách, ktoré naďalej odmietajú nástup náboženských študentov do povinnej vojenskej služby. Napriek tomu, že k najkrvavejšiemu dňu v histórii Izraela došlo za jeho úradovania, zodpovednosť za 7. október systematicky presúva na bezpečnostné zložky. Za sebou má podporu amerického prezidenta Donalda Trumpa.
Proti nemu stojí bývalý šéf armády Gadi Eizenkot, ktorý v bojoch v Gaze sám stratil syna a dvoch synovcov a sľubuje vyšetrenie bezpečnostných zlyhaní aj návrat k inštitucionálnej dôveryhodnosti. Syn marockých imigrantov sa profiluje ako Netanjahuov absolútny protiklad, čomu zodpovedá aj názov jeho novej strany Jašar (Poctivosť). Hoci zaostáva v politickej charizme, voličov oslovuje z pozície bezpečnostného experta s obrovskou osobnou obeťou.
Prieskumy naznačujú stratu väčšiny, zloženie vlády je nejasné
Dáta ukazujú, že Netanjahuov Likud spolu so súčasnými spojencami pravdepodobne stratí v Knesete väčšinu. Črtá sa jasná protinetanjahuovská vlna, no jej zloženie do funkčnej vládnej koalície komplikuje matematika 120-členného parlamentu. Opozičné hlasy sa delia na židovské strany vedené Eizenkotom a politické subjekty zastupujúce palestínskych občanov Izraela. Samotný Eizenkotov blok väčšinu takmer určite nedosiahne.
Arabské strany vylučujú, že by do koalície so židovskými stranami priamo vstúpili. Naznačili však kompromis: za určitých okolností by boli ochotné ticho podporovať menšinovú vládu, len aby odstavili Netanjahuov radikálny kabinet. Kľúč k zloženiu vlády nakoniec môžu držať dve malé strany, ktoré balansujú na 3,25-percentnom prahu zvoliteľnosti. Ak prejdú, získajú po štyri mandáty. Prvou je krajne pravicová formácia Amča Jisrael bývalého generála Ofera Wintera, ktorá stojí za Netanjahuom, ale pohybuje sa pod hranicou zvoliteľnosti. Druhou sú Rezervisti – pravicová sionistická strana trvajúca na plošnej brannej povinnosti, ktorá však odmieta vládnuť s ultraortodoxnými stranami a rovnako blokuje akúkoľvek vládu závislú od arabských hlasov.
Gaza a budúcnosť izraelskej bezpečnosti
Konflikt v Gaze je v týchto voľbách prítomný na každom kroku a určuje izraelskú zahraničnú aj domácu politiku. Časť Netanjahuových vládnych spojencov tlačí na extrémnu líniu – otvorene volajú po rozširovaní židovských osád na Západnom brehu a z ich radov znejú aj výzvy na etnické čistky či masové vysídľovanie na palestínskych územiach. Opozičný prúd, naopak, varuje pred narastajúcou medzinárodnou izoláciou Izraela, prísnejšími sankciami a vyčerpaním armády v nekončiacich vojnách bez politického plánu na deň „potom“.
Pre voliča je tak na stole otázka, akým spôsobom Izrael zaistí svoju fyzickú existenciu. Tieto voľby rozhodnú o tom, či si Izraelčania vyberú doterajší kurz permanentnej konfrontácie opretý o krajnú pravicu, alebo pokus o reštart vzťahov so spojencami pod vedením bývalého šéfa armády Eizenkota. Kneset má 120 kresiel, pričom poslanci sú volení prostredníctvom systému pomerného zastúpenia. Žiadna strana doteraz nezískala väčšinu 61 kresiel, a preto Izrael vždy vládli koalície. Po zverejnení výsledkov prezident vyzve stranu s najväčším počtom kresiel, aby sa pokúsila dohodnúť na vytvorení vládnej koalície. Výsledky exit pollov sa zverejňujú o 22:00 izraelského času (21:00 nášho času) a prvé údaje o počte hlasov sa zvyčajne objavujú v skorých ranných hodinách.