Slovensko čelí rastúcim nákladom na dlh, analytik varuje pred dopadmi na verejné financie
Slovensko by malo v roku 2029 platiť približne 4 miliardy eur ročne iba na úrokoch zo štátneho dlhu. Upozornil na to dátový analytik Ivan Bošňák s tým, že ide o sumu, ktorá sa približne rovná nákladom na výstavbu 16 až 20 nemocníc typu Bory, stoviek kilometrov diaľnic alebo 100 zimných štadiónov.
Deficit štátneho rozpočtu sa podľa Bošňáka aj po troch kolách konsolidácie drží na úrovni približne 5 % HDP a nič iné sa neplánuje ani na roky 2027, 2028 a 2029. Analytici pritom upozorňujú, že dlh štátu vzrástol za tejto vlády o 30 miliárd eur.
Bošňák poukázal na vývoj úrokových sadzieb. V rokoch 2015 až 2022 si Slovensko požičiavalo priemerne za 0,5 %, dnes si požičiava za približne 5 %. Staré dlhopisy sa nahradzujú novými so sadzbou okolo 4,5 %. Kým v roku 2023 štát na úrokoch zaplatil 1,4 miliardy eur, dnes je to dvojnásobok a budúci rok sa očakáva 2,8 miliardy eur.
Podľa člena Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Martina Šustera je najväčším problémom rýchlosť rastu dlhu a výška budúceho dlhu. Deficity nastavené na asi 5 % HDP znamenajú každoročné zvyšovanie dlhu o 8 až 10 miliárd eur. Aktuálne má dlh cez 60 % HDP a bez zmien by do konca desaťročia dosiahol 75 % HDP a okolo roku 2038 až 100 % HDP.
Bošňák upozornil aj na pokles čistých príjmov z Európskej únie. Kým doteraz Slovensko dostávalo netto 3 až 4 miliardy eur ročne, v rokoch 2028 a 2029 sa v rozpočte počíta už len so 400 a 300 miliónmi eur. Začínajú sa pritom vyjednávania o novom rozpočte EÚ a z Nemecka zaznieva, že kohézne fondy pre menej rozvinuté krajiny sa môžu výrazne zredukovať.
Analytik varoval, že pri politikoch platí, že ľuďom nevadí, keď sa nemajú tak dobre, ako by sa mohli mať pri efektívnom hospodárstve, ale vadí im, keď im zoberiete to, čo už dostávajú – energopomoc, vlaky zadarmo alebo 13. dôchodok. Pri súčasnom vývoji je však podľa neho udržanie týchto výdavkov nemožné.
Ako možné riešenia uviedol boj s korupciou a rodinkárstvom, zrušenie dotácií a daňových výnimiek, okamžité zrušenie transakčnej dane, zjednodušenie daňového systému a adresnú pomoc namiesto plošnej energopomoci. Za potrebné považuje aj prepustenie približne 50-tisíc ľudí zo štátneho sektora do súkromného biznisu.
V oblasti dôchodkov upozornil, že priebežný pilier nie je pri súčasnom demografickom vývoji udržateľný. Penzijný systém vynakladá ročne 15 miliárd eur na všetky typy dôchodkov, reálne príjmy Sociálnej poisťovne zo súkromného sektora sú len 10 miliárd eur a reálny deficit Sociálnej poisťovne je 5 miliárd eur ročne. Jediným riešením je podľa neho zvýšenie prosperity a zamestnanosti v súkromnom sektore.
Bošňák očakáva, že uťahovať opasky si budú musieť všetci – mestá, firmy, zamestnanci vo verejnej správe aj dôchodcovia. Vysoká je podľa neho pravdepodobnosť, že tlak na zmeny príde zo zahraničia od veriteľov. Šanca, že reformy urobia samotní politici, je voči zásahu investorov podľa neho 1 ku 10.
