Blanár cestuje do Moskvy bez európskeho mandátu, spojenci sú znepokojení
Bratislava 25. októbra 2026 – Cesta ministra zahraničných vecí Juraja Blanára do Moskvy vyvolala medzi európskymi spojencami a bezpečnostnými analytikmi obavy. Podľa Pavla Havlíčka z pražskej Asociácie pre medzinárodné otázky minister cestuje bez akéhokoľvek európskeho poverenia, čím podľa neho pomáha záujmom Kremľa a posilňuje ruský vplyv. „Pre našich spojencov v EÚ a NATO je to jasný signál, že sa na Slovensko v časoch najväčšej krízy nedá spoľahnúť,“ uviedol Havlíček.
Rokovania o budúcnosti Ukrajiny a americký tlak
Blanárova návšteva Moskvy prichádza v čase intenzívnych diplomatických aktivít. Americký vyjednávač Steve Witkoff po stretnutí s Vladimírom Putinom označil ruského prezidenta za „súcitného“, čo vyvolalo ostrú kritiku. Podľa Havlíčka išlo o reakciu na prepustenie 74-ročného Američana z ruského väzenia, no v kontexte pokračujúcich útokov na ukrajinské mestá je takýto výrok absolútne nevhodný. Americký Senát Putina označil za bezohľadného vraha.
Na obzore je trojstranné rokovanie Moskva – Washington – Kyjev. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj deklaruje pripravenosť na rokovania a pripúšťa zamrazenie frontovej línie v súčasnom stave ako prvý krok k prímeriu, pričom sa nehodlá vzdať Donbasu.
Politické pozadie amerického postupu
Podľa Havlíčka je súčasné preskupovanie síl poháňané blížiacimi sa americkými medzivoľbami do Kongresu naplánovanými na začiatok novembra. V Republikánskej strane panuje výrazná nervozita a ruská strana sa snaží situáciu využiť. Kremeľ sa podľa neho usiluje o odstránenie Zelenského, neutralizáciu Ukrajiny a získanie vlastných bezpečnostných záruk, pričom sa snaží do procesu vtiahnuť aj Čínu.
Havlíček je presvedčený, že Donald Trump si 60-dňovou pauzou v sankciách na ruskú naftu a dízel kupuje amerických voličov na úkor Ukrajiny. Pripomenul, že Ukrajina presnými údermi vyradila z prevádzky až polovicu ruských rafinérií, preto musí Rusko samo dovážať palivá z Kazachstanu či Južnej Kórey. Spojené štáty pritom dízel samy vyvážajú a globálne ceny palív ovplyvňuje najmä situácia okolo Iránu a Hormuzského prielivu.
Obmedzovanie Starlinku a spravodajských dát
Medzi Trumpom a Zelenským vidieť výrazné ochladenie vzťahov. Kyjev hlási obmedzovanie spravodajských dát, spomaľovanie Starlinku či odopieranie systémov protivzdušnej obrany. Európania podľa Havlíčka zostali v šoku, keď vysvitlo, že spomalenie systému Starlink zo 450 na 160 dronov nebola technická porucha, ale politické rozhodnutie americkej administratívy. Rovnako šokujúce bolo niekoľkodňové zastavenie poskytovania spravodajských informácií o letiacich ruských raketách. Európa v súčasnosti nedisponuje takou satelitnou sieťou ani spravodajskými kapacitami, aby dokázala USA plnohodnotne nahradiť.
Ruská stratégia vyčkávania
Rusko sa podľa Havlíčka nikam neponáhľa a čaká na zimné mesiace, počas ktorých sa intenzívne pripravuje na útoky proti ukrajinskej energetickej a kritickej infraštruktúre. Na jar budúceho roka potom plánuje presadzovať svoje maximalistické požiadavky z výhodnejšej pozície. Kremeľ podľa neho vyčkáva aj na kľúčové politické momenty v Európe, pričom mimoriadne dôležité budú májové prezidentské voľby vo Francúzsku.
Európa zakladá vyjednávací tím
Ako reakciu na Trumpov prístup zakladá Európska únia špeciálnu skupinu vyjednávačov, v ktorej majú pôsobiť fínsky prezident Alexander Stubb, dánska premiérka Mette Frederiksenová, nórsky premiér Jonas Gahr Støre, talianska premiérka Giorgia Meloniová a český prezident Petr Pavel. Podľa Havlíčka ide o formát, ktorý Európa nevyhnutne potrebuje, keďže si nemôže dovoliť nechať o svojej bezpečnosti rozhodovať iných.
Slovenská izolácia a riziko vzniku centra ruských diplomatov
Slovensko dnes podľa Havlíčka stojí na opačnom póle než český prezident a medzi európskymi spojencami požíva najnižšiu úroveň dôveryhodnosti. Európski partneri boli znepokojení výrokmi premiéra Roberta Fica, ktorý vyhlásil, že nebude rešpektovať záväzky v rámci článku 5 o kolektívnej obrane. Prezident Peter Pellegrini sa voči týmto vyhláseniam vymedzil a označil ich za zásadné a z určitého pohľadu až zrádne.
Cesty Roberta Fica či Juraja Blanára do Moskvy podľa Havlíčka podkopávajú spoločnú jednotu, keďže nejazdia s európskym mandátom ani poverením dohodnutým s partnermi. Existuje reálna obava, že sa Bratislava môže stať novým centrom pre ruskú komunitu a diplomatov s rizikom voľného cestovania po celom Schengene. Kremeľ si po vyhostení viacerých ruských diplomatov z Budapešti hľadá nových spojencov a orientuje sa okrem Fica aj na bulharského prezidenta Rumena Radeva. Európske štáty však majú mechanizmy, ako pohyb ruských diplomatov obmedziť, napríklad notifikačné povinnosti pri prechode národných hraníc v schengenskom priestore.
Výhľad na najbližšie týždne
Havlíček očakáva skôr prehlbovanie eskalácie než kompromis. Kremeľ bude podľa neho ochotný sadnúť si k reálnym vyjednávaniam najskôr na jar budúceho roka.
