Francúzsky súd odmietol námietky ľavice proti Macronovým pokynom k protestom
Francúzska Štátna rada v piatok večer zamietla návrhy ľavicových politických strán a viacerých občianskych združení, ktoré žiadali pozastaviť uplatňovanie pokynov prezidenta Emmanuela Macrona týkajúcich sa organizovania demonštrácií. Štátna rada dospela k záveru, že prezidentove vyjadrenia samy osebe neznamenajú zákaz protestov a nie sú ani pokynom pre policajných prefektov, aby ich zakazovali.
Macron vo štvrtok po zasadnutí bezpečnostnej rady uviedol, že všeobecným odporúčaním je, aby sa v nasledujúcich dňoch demonštrácie vo Francúzsku nekonali. Avizoval tiež, že úrady budú zamietať žiadosti o povolenie protestov od organizátorov, ktorých označil za osoby bez potrebnej legitimity. Odborovým organizáciám majú prefektúry namiesto toho ponúknuť alternatívne trasy pochodov. V prípade ostatných organizátorov chce štát demonštrácie zakazovať všade, kde to bude možné, doplnil Macron.
Proti týmto jeho vyjadreniam sa ohradili viaceré ľavicové strany vrátane Zelených, Nepoddajného Francúzska (LFI), Socialistickej strany (PS) a komunistov (PCF). Namietali, že prezident nemá ústavnú právomoc dávať pokyny prefektom, ktorí rozhodujú o povoľovaní zhromaždení. Za nezákonné považovali aj rozlišovanie medzi organizátormi protestov podľa toho, či ide o odborové zväzy. Podobné návrhy podali na súd aj viaceré združenia vrátane Ligy za ľudské práva a organizácií zastupujúcich sudcov a advokátov.
Francúzsko sa zároveň v piatok pripravovalo na ďalší deň protestov, ktoré by mohli v sobotu prerásť do násilností. Týždeň po nepokojoch a rabovaní, ktoré sprevádzali vo viacerých mestách demonštrácie proti zhoršujúcim sa podmienkam vo vzdelávaní a rastúcim životným nákladom, vláda výrazne posilnila bezpečnostné opatrenia. Minister vnútra Laurent Nuňez oznámil nasadenie 70 000 príslušníkov bezpečnostných zložiek, čo je približne o 10 000 viac než pred týždňom. Na bezpečnostnej operácii sa budú podieľať aj špecializované jednotky GIGN, BRI a RAID. Vlakové stanice a letiská budú strážiť tiež vojaci zapojení do operácie Sentinelle.
Parížska policajná prefektúra na sobotu povolila pochod odborovej konfederácie CGT z Námestia Bastily na námestie Place de la Nation. Pochod sympatizantov hnutia takzvaných žltých viest medzi námestím Place de l’Opéra a Námestím Bastily však zakázala. Vo francúzskom hlavnom meste zostanú v sobotu zatvorené múzeá Orsay, Oranžéria, Louvre a Picassovo múzeum, ako aj výstavné centrum Grand Palais, kde sa mal počas víkendu konať veľtrh súčasného umenia Art Basel Paris.
Prefekti zakázali demonštrácie aj v Lyone, Rouene, Le Havre, Nice, Chambéry, Le Mans či Grenobli. Rozhodnutia sa však môžu meniť podľa vývoja situácie v jednotlivých oblastiach. Prefekt departementu Bouches-du-Rhône v piatok popoludní napríklad povolil protest v Marseille, ktorý zvolala CGT. „Každý prefekt veľmi dôkladne posudzuje nahlásené aj nenahlásené demonštrácie,“ povedal Nuňez. Pripustil, že niektoré pochody by sa mohli presunúť do širších centier miest.
Pod osobitným dohľadom polície bude v sobotu mesto Orléans v departemente Loiret, kde by sa malo zísť 20 000 až 30 000 ľudí z celého Francúzska na protest proti Národnému združeniu (RN), ktoré tam počas celého víkendu organizuje svoj výročný zjazd. Na tomto proteste sa očakáva účasť generálnej tajomníčky CGT Sophie Binetovej, prvého tajomníka Socialistickej strany (PS) Oliviera Faura a primátora mesta Saint-Denis za stranu Nepoddajné Francúzsko (LFI) Ballyho Bagayoka.
Na 5. novembra je vo Francúzsku naplánovaný celoštátny deň štrajkov a demonštrácií, ktorý zvolali odborové organizácie. Spomínané protesty zo 17. októbra nadviazali na niekoľkotýždňové demonštrácie stredoškolákov, ktorí žiadali zlepšenie podmienok na štúdium a viac učiteľov. Postupne sa k nim pridali odborári, študenti a ďalší obyvatelia nespokojní s rastúcimi životnými nákladmi, najmä cenami pohonných látok, energií a potravín, ako aj so zhoršujúcou sa dostupnosťou verejných služieb. Podľa francúzskeho ministerstva vnútra sa do protestov pred týždňom zapojilo približne 550 000 ľudí, organizátori hovorili až o 800 000 účastníkoch.
Hoci väčšina demonštrácií prebehla pokojne, v niektorých mestách vypukli násilnosti, pri ktorých došlo k rabovaniu a poškodzovaniu obchodov, útokom na policajtov a podpaľačstvu verejných budov. Podľa úradov bolo počas nepokojov zadržaných približne 2 400 ľudí a viac než 3 000 obchodov bolo vyrabovaných alebo poškodených.
