Chceme automechanika s praxou, no do vlády pustíme amatérov. Prečo nám stačí tak málo?
Namiesto moderných škôl či dostavaných diaľnic máme 30-metrové stožiare, vlajky na štátnych budovách a moralizovanie z politických kazateľníc. Spoločnosť stráca vieru, že politika dokáže niečo zmeniť, zároveň však stále plní funkciu morálneho divadla. V podcaste Bez obalu o tom hovorí sociológ Dominik Želinský.
Masívny odliv mladých ľudí do zahraničia, kolabujúce a čoraz drahšie zdravotníctvo, prázdna štátna kasa a smerovanie do Grécka. Fakty o úpadku Slovenska sú čoraz očividnejšie, no namiesto vecných riešení politiku zachvátilo mávanie vlajkami, boj o národné či sexuálne identity, prázdne moralizovanie a klanový zápas.
Podľa Želinského kríza legitimity demokratických systémov nezasahuje len Slovensko, ale celú západnú politiku. Spoločnosť stráca vieru, že politika dokáže niečo zmeniť, čo súvisí s moderným kapitalizmom a previazanosťou politických a ekonomických záujmov. Vzniká dojem, že politika nereprezentuje záujmy voličov, ale oligarchov.
Ľudia podľa neho volia Roberta Fica preto, lebo ponuka je obmedzená a majú pocit, že opozícia nezastupuje ich záujmy alebo nedokázala svoje schopnosti pri vládnutí. Fico pre nich predstavuje nutné minimum schopného politika.
Politický boj sa dnes vo veľkej miere presunul na sociálne siete do takzvanej okulárnej politiky. Politici v nej bojujú o pozornosť podobne ako influenceri, prípadne influenceri sami vstupujú do politiky.
Moralizácia je podľa Želinského dôsledkom deficitu politickej moci. Keď dlhodobo nemáme podiel na moci a nemôžeme nič reálne spraviť, nahrádzame moc moralizáciou. To však vytvára elitársky dojem, že politika je len súbojom dobrých a zlých, a zároveň predstavu, že na to, aby bol človek dobrým politikom, stačí, aby bol dobrým človekom.
Fragmentácia politiky vedie k dominancii charizmatických lídrov, ktorí sa živia emóciou. Igor Matovič je podľa Želinského najcharizmatickejším politikom v našom priestore, fantasticky efektívny marketér, ktorý dokáže manipulovať verejnou pozornosťou a svoju personu zámerne stavia proti znakom kultivovanosti strednej triedy.
Na otázku, či je debilizácia slovenskej politiky jednosmerná diaľnica, z ktorej niet návratu, Želinský odpovedá, že to bude závisieť od vonkajších okolností a toho, ako budú rozjatrovať stav spoločnosti. Dnešná politika je aj výsledkom covidu, vojny na Ukrajine a geopolitiky. Na veľkú systémovosť alebo integráciu na politickom spektre sa v tejto chvíli dá len ťažko čakať.
