Prečo sa ľudia s vysokou emočnou inteligenciou nehádajú tak často
Nie každá provokácia si zaslúži odpoveď a nie každé nedorozumenie dlhú analýzu. Emocionálna inteligencia ovplyvňuje spôsob, akým reagujeme na správanie iných a ako si poradíme s vlastnými emóciami, a môže mať veľký význam pri predchádzaní konfliktom či pri ich rýchlom ukončení.
O emocionálnej inteligencii sa najčastejšie hovorí v súvislosti s porozumením vlastným pocitom a ich zvládaním. Prejavuje sa však aj v bežných situáciách, napríklad vtedy, keď niekto povie o jednu vetu viac, odpovie nepríjemným tónom alebo zle pochopí naše úmysly. Takéto veci sa stávajú prakticky každý deň a nemusia vždy viesť k väčšiemu konfliktu.
Hnev, žiaľ alebo sklamanie sú prirodzené a vysoká emocionálna inteligencia ich vôbec nevylučuje. Dôležité je skôr to, čo sa deje potom. Môžeme odpovedať hneď, pod vplyvom emócií, ale môžeme aj počkať alebo uznať, že daná vec jednoducho nestojí za ďalšie riešenie. Existujú určité typy správania, ktoré pomáhajú lepšie zvládať podobné situácie a predchádzať ich zbytočnému vyhrocovaniu.
Nie každá situácia si vyžaduje reakciu
Nie na všetko treba odpovedať a nie každý rozdiel v názoroch sa oplatí ťahať až do momentu, kým jedna strana nepresadí svoje. Niekedy je lepšie nechať to tak, najmä ak je vec malicherná a ďalší rozhovor len podnecuje emócie. Dobre rozvinutá emocionálna inteligencia môže uľahčiť zvládanie takýchto situácií. Človek sa potom ľahšie zastaví pred reakciou a zhodnotí, či ďalší rozhovor naozaj k niečomu vedie.
Dôvodov na takéto napätia sa objavuje denne celkom dosť. Niekto odpovie nepríjemným tónom, hodí zbytočnú poznámku alebo niečo povie pod vplyvom nervozity. Ľahko potom odpovedať podobne, najmä keď sa cítime napadnutí. A niekedy práve jednou takouto odpoveďou začína hádka, ktorú o pár hodín už ani jedna strana nepovažuje za dôležitú.
Samozrejme, sú aj situácie, ktoré by sa nemali premlčať. Ak sa niečie správanie opakuje, narúša naše hranice alebo nám jednoducho ubližuje, rozhovor môže byť potrebný. Pri drobných, jednorazových napätiach však nemá vždy zmysel vracať sa ku každému slovu a analyzovať, kto mal pravdu. Niekedy sa vec skončí rýchlejšie práve preto, že sa ju niekto rozhodol ďalej neriešiť.
Sebakontrola a schopnosť odkladať vlastné potreby
Niekedy sa treba vzdať toho, na čo máme chuť, odložiť vlastné plány alebo jednoducho počkať. V rodinnom živote je takýchto situácií veľa, napríklad keď partner potrebuje pomoc, dieťa vyžaduje viac pozornosti, objaví sa dôležitejší výdavok alebo povinnosť, ktorú nemožno odložiť. Vlastné potreby idú na nejaký čas bokom.
Práve v takýchto bežných situáciách sa hodí sebakontrola. Jedným z jej prejavov je schopnosť odkladať uspokojenie, teda odolať okamžitému naplneniu vlastnej potreby. Nie všetko, čo chceme, sa musí stať hneď. Niekedy je dôležitejšie to, čo v danom momente potrebuje niekto blízky alebo čo bude výhodnejšie pre celú rodinu.
Neznamená to neustále sa vzdávať seba. Vlastné potreby sú tiež dôležité a nemali by byť vždy odsúvané na neskôr. Hodí sa však schopnosť posúdiť, kedy sa oplatí počkať, zmeniť svoje plány alebo sa niečoho dočasne vzdať. Emocionálna inteligencia môže v takýchto situáciách pomôcť pozrieť sa nielen na vlastné emócie a potreby, ale aj všimnúť si, čo v danom momente potrebujú iní.
Vďačnosť a nadhľad
Ľahko si zvyknúť na to, čo pre nás iní robia každý deň. Postupom času sa niečia pomoc, záujem či obyčajná prítomnosť stávajú samozrejmosťou a oveľa rýchlejšie si všímame to, čo nám nevyhovuje. Vďačnosť trochu mení tento pohľad. Umožňuje oceniť druhého človeka aj vtedy, keď nie všetko vo vzťahu ide ideálne.
Súvisí to aj s tým, ako zvládame emócie. Jedna hádka môže vyvolať hnev či sklamanie, ale nemusí hneď zrušiť to, čo bolo vo vzťahu predtým dobré. Podobne po ťažšom období, keď emócie trochu opadnú, ľahšie si opäť všimneme ľudí a veci, ktoré sú pre nás stále dôležité.
Výskumy medzi pármi ukazujú súvislosti medzi vďačnosťou a väčšou spokojnosťou vo vzťahu. Dôležité môže byť jej prežívanie, prejavovanie aj vnímanie zo strany partnera. Neznamená to, že vďačnosť chráni pred konfliktmi. Je skôr jedným z tých prvkov vzťahu, ktoré spôsobujú, že okrem toho, čo práve nevyšlo, si stále všímame aj to, čo si na druhom človeku vážime.
Konfliktom sa nedá vyhnúť a ani vysoká emocionálna inteligencia to nezmení. Nemusíme však každej hádke pripisovať väčší význam, než naozaj má. Niekedy je lepšie nereagovať na provokáciu, inokedy odložiť vlastné plány alebo si pripomenúť, že jedna nepríjemná situácia neruší celý vzťah. Práve takéto každodenné rozhodnutia môžu spôsobiť, že drobné napätia netrvajú dlhšie, než by mali.
