Verejné financie sú v kritickom stave, Slovensko má najmenej udržateľné financie v Európe
Verejné financie Slovenska sú v kritickom stave. Upozorňuje na to nielen Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, ale aj viaceré medzinárodné inštitúcie vrátane Európskej komisie, ktorá prostredníctvom vlastných indikátorov ukazuje, že Slovensko má najmenej udržateľné verejné financie v Európe. V týchto ukazovateľoch sa nachádza buď úplne na chvoste, alebo na predposlednom mieste.
Analytička Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Zuzana Múčková potvrdila, že budúca vláda musí za štyri roky ušetriť viac ako 7 miliárd eur. Upozornila, že tri kolá vládnej konsolidácie zlyhali vo svojom cieli a nedoručili očakávané zníženie deficitu.
Vláda odchádza s rovnakým deficitom, s akým prišla
Rada pre rozpočtovú zodpovednosť odhaduje, že za toto volebné obdobie stúpne zadlženie až o 30 miliárd eur. Minister financií predkladá rozpočet, ktorý má deficit na rovnakej úrovni ako predtým, hoci prebehli tri kolá konsolidácie za 7,5 miliardy eur a štát sa zadlžuje o desiatky miliárd.
Vláda si v roku 2024 sama predsavzala, že v roku 2027 by sa deficit mohol hýbať na troch percentách, teda na maastrichtských kritériách. Z vlastného cieľa z roka na rok poľavovali, z 3 percent stúpli na 3,5 a potom 4,2. Nakoniec nepredložili konsolidačné opatrenia, a preto skončíme s 5 a viac percentami.
Konsolidácia išla viac na daniach než na výdavkoch
Z 7,5 miliardy eur konsolidácie, čo je 5,2 percenta HDP, zostane podľa analytičky pri dlhodobejších efektoch len štvrtina. Časť opatrení mala len dočasný charakter alebo išlo o iné zaúčtovanie, napríklad financovanie energodotácií z eurofondov.
Podľa odporúčaní Európskej komisie a Medzinárodného menového fondu má dobrá konsolidácia v krajinách s vysokou redistribúciou pozostávať z dvoch dielov výdavkových úspor a jedného dielu zvýšených daní. Na Slovensku bol pomer opačný – tri diely na daniach a príjmoch, jeden diel na výdavkovej strane.
Pri ďalšom zvyšovaní daní a odvodov už podľa analytičky neexistuje priestor. „Sme v stave, že ďalšie zvýšenie daní nám nezvyšuje daňové príjmy,“ uviedla Múčková.
Výdavky na verejnú správu výrazne narástli
Výdavky na medzispotrebu a predovšetkým na kompenzácie zamestnancov verejnej správy narástli za ostatnú dekádu približne o 3 percentuálne body HDP. Na rok 2027 sa osobné výdavky pre 452 672 zamestnancov verejnej správy rozpočtujú v sume vyše 15,5 miliardy eur, z toho mzdy vyše 11 miliárd.
Počet zamestnancov vzrástol zo 440 000 na 452 000, osobné výdavky z 13,5 miliardy na 15,5 miliardy eur a priemerný mzdový výdavok z 1 842 eur na 2 870 eur. Mzdy vo verejnom sektore sa od súkromného sektora začali výrazne oddeľovať okolo roku 2014 a odvtedy rastú výrazne rýchlejšie.
Hrozba gréckej cesty a strata suverenity
Ak by sa v nastavenom kurze pokračovalo, o tri až štyri roky možno očakávať dlh na úrovni 75 až 80 percent HDP, vysoké deficity a vyššie úrokové sadzby. Pri štandardnej veľkej kríze začiatkom budúcej dekády by dlh mohol vystúpiť výrazne nad 100 percent HDP.
V takom prípade by Slovensko muselo požiadať o pomoc z Európskeho stabilizačného mechanizmu a stratilo by suverenitu nad fiškálnou politikou. Gréci podľa analytičky ťahali konsolidáciu 15 rokov a dostali sa k prebytkovému rozpočtu, ich životná úroveň je však výrazne horšia než predtým.
Rizikové prirážky a závislosť od zahraničných trhov
Slovensko je podľa Múčkovej malá otvorená ekonomika na periférii, ktorá nie je stabilnou dlhoročnou demokraciou. Kým v Taliansku tvorí veľkú časť dlhu domáce vlastníctvo, na Slovensku retail tvorí ani nie jedno percento, čo znamená výraznú závislosť od vôle zahraničných finančných trhov.
Rizikové prirážky sú dnes na úrovni 4,44 percenta, približne jeden percentuálny bod nad Nemeckom. Ratingové agentúry začínajú kritizovať aj stav právneho štátu a korupciu, čo je pre investorov dôležitý signál.
Daňový systém treba zjednodušiť a zmeniť jeho mix
Efektívna sadzba daňového zaťaženia na Slovensku je 39,2 percenta, čo je piaty najhorší výsledok v Európe; priemer je o štyri percentuálne body nižší. Analytička navrhuje zjednodušiť rozdrobený daňový systém, redukovať počet pásiem pri každej dani a zmeniť daňový mix – znižovať dane z aktivity a viac zaťažiť pasivitu, spotrebu a majetok.
Dlhodobo sú podľa nej jediným prorastovým opatrením investície do vedy, výskumu a vzdelávania, ktoré sú na úrovni 0,5 až 0,9 percenta HDP.
Šetrenie sa bude týkať všetkých
Na otázku, či existuje niekto, koho by sa šetrenie nemuselo týkať, Múčková odpovedá: „Šetrenie sa bude musieť týkať všetkých nás. Aby sme zastabilizovali dlh, musíme spraviť veľký objem opatrení rýchlo.“
Dodáva, že právny štát, boj s korupciou a jednoznačnosť zahraničnopolitickej orientácie nestoja politikov absolútne nič, no bez ich ukotvenia bude mať Slovensko vážny problém.
