Veterán Oleksandr prišiel o nohy, dnes hovorí o pravej tvári vojny
Kyjevský vojnový veterán Oleksandr Chumak prežil podľa vlastných slov „mikrosmrť“ – prišiel o obe nohy a absolvoval päťdesiat operácií. Dnes sa venuje tomu, aby o vojne hovoril otvorene. „Síce som prišiel o nohy, ale dostal som čas – čas hovoriť o vojne a jej pravej tvári. Ak nechcete dopustiť, aby sa vojna rozliala k vám, musíte byť vnútorne pripravení zvíťaziť,“ uviedol Chumak.
Prvé vážne zranenie a nová realita
Chumak opisuje, že počas dlhého obdobia liečenia získal priestor na sebareflexiu a uvedomenie si novej reality. Keďže už nie je v aktívnej službe priamo na bojisku, chce svoju skúsenosť odovzdávať ďalej tým, ktorí si prechádzajú rovnakým peklom. „V prvom rade chcem urobiť všetko pre to, aby sme nad Ruskom zvíťazili. Pre nás je obrovská česť byť v prvej línii obrancov Európy a slúžiť ako jej štít,“ povedal veterán.
Od detskej psychológie k dobrovoľníctvu
Pred vojnou Chumak študoval detskú patopsychológiu a pracoval s deťmi. Už počas bakalárskeho štúdia v roku 2008 Rusko podľa jeho slov raketami napadlo Gruzínsko. Prácu s deťmi miloval a chcel v nej budovať kariéru. Keď v roku 2014 získal magisterský titul, Rusko napadlo jeho vlastnú krajinu. Zbalil doklady a prihlásil sa ako dobrovoľník do armády. Každé vážne zranenie na fronte pre neho znamenalo akúsi „mikrosmrť“ – stratu časti starého ja a získanie novej skúsenosti.
Centrum Next Step pomáha aj vďaka podpore zo zahraničia
Karina Mashtalir, ktorá pôsobí v centre Next Step, pochádza z mesta Irpiň, ktoré bolo okupované. V dome jej rodičov sa podľa jej slov tri mesiace ukrývalo vyše dvadsať ľudí pred ostreľovaním. Pred vojnou pracovala vo finančníctve, po deokupácii sa vrátila domov a chcela pomôcť pri obnove. Neskôr dostala ponuku viesť druhé centrum vo Ľvove.
Centrum Next Step podľa Mashtalir poskytuje veteránom s amputáciami ubytovanie, stravu aj individuálne terapie bezplatne. Prvé centrum vzniklo v Irpini v roku 2018, druhé vo Ľvove v roku 2023. Zariadenie pripomína skôr špičkovo vybavenú posilňovňu než nemocnicu. Špecialisti sa pacientovi venujú individuálne aj päť hodín denne. Cieľom fyzikálnej a ergoterapie je vrátiť človeka do bežného života. „Neodmietame nikoho. Prichádzajú k nám veteráni z celej Ukrajiny aj zahraniční legionári,“ dodala Mashtalir.
Návrat na front aj práca s deťmi
Chumak v rámci projektu navštevuje školy a škôlky, kde sa hrá s deťmi a normalizuje vzťah spoločnosti k veteránom s amputáciami či invaliditou. Podľa Mashtalir je dôležitým faktom, že mnohí zrehabilitovaní pacienti sa po zotavení dobrovoľne vracajú späť k svojim jednotkám na front. Chumak tiež spomína, že vďaka Next Step sa opäť vrátil k aktívnemu životu – venuje sa športu, lezie po umelých stenách a chodí do hôr.
Vojna je podľa veterána špina, krv a ťažká práca
Chumak odmieta akúkoľvek romantiku vojny. „Vojna je obrovská špina, krv a mimoriadne ťažká práca. Nedá sa ňou prejsť bez toho, aby vás nezmenila,“ uviedol. Ako profesionálny vojak sa podľa svojich slov dokázal nastaviť tak, že skúsenosť prekryje osobný strach zo smrti. Čoho sa však nedokáže zbaviť, je strach o životy svojich blízkych. Zabiť nepriateľa vo vojne považuje za povinnosť. „Pokiaľ vojna trvá, uvažujem výhradne ako vojak,“ dodal.
O prezidentovi rozhodujú Ukrajinci, nie Washington
Na otázku o vyjadreniach Donalda Trumpa v súvislosti s možnou zmenou vedenia Ukrajiny Chumak reagoval, že o tom, kto bude prezidentom, rozhodujú voliči a občania Ukrajiny, nie Donald Trump. Mashtalir doplnila, že Ukrajinci si prajú mier, ale nie akýkoľvek – musí rešpektovať územnú celistvosť a právo na slobodnú voľbu.
Výzva pre Európu: pripravenosť znamená chcieť zvíťaziť
Podľa Chumaka sa na vojnu nemožno pripraviť len nákupom vecí podľa zoznamu. „Ak nechcete dopustiť vojnu na svojom území, musíte byť pripravení zvíťaziť. Kľúčové je vychovávať mladú generáciu k vlastenectvu a nedovoliť nikomu, aby manipuloval ich myslením,“ uviedol. Mashtalir zdôraznila, že najdôležitejším zdrojom sú ľudské životy a pripravenosť znamená mať v sebe pevné presvedčenie, národnú jednotu a vôľu brániť svoju slobodu.
