Automobilky zatiaľ neodchádzajú, rozhodnú nové modely
Žiadna automobilka neodíde zo Slovenska zo dňa na deň ani nezruší výrobu rozbehnutého modelu. Riziko podľa šéfa Zväzu automobilového priemyslu Alexandra Matuška spočíva v tom, že keď sa bude rozhodovať o nastupujúcom novom modeli, projekt dostane závod v Poľsku, Česku alebo Maďarsku. Stagnácia je začiatok úpadku.
Vylúčiť sa podľa neho nedá nič, pretože matky automobiliek majú sídlo mimo Slovenska a u nás sú len výrobné závody. Do rozhodnutí vstupujú vlády iných štátov. Ak bude Slovensko pre politikov slúžiť len ako bankomat a investori budú čeliť pravidlám, ktorým nerozumejú, ako je transakčná daň, nebudú považovať investíciu na Slovensku za bezpečnú a nové modely tu neumiestnia.
Výroba rastie, počet závodov tiež
Slovensko má výhodu v tom, že vyrába relatívne nové a žiadané modely. Problém vystihujú čísla: v roku 2019 sa milión áut vyrobil v troch automobilkách, kým v roku 2027 sa rovnaký milión áut bude vyrábať až v piatich závodoch. Celoeurópsky trh sa od rekordného roku 2019 zmenšil o dva milióny áut, ďalší milión si ukrojila Tesla a čínski výrobcovia.
Pracovná sila a odvody
Priemysel dlhodobo hlási nedostatok pracovnej sily a musí dovážať pracovníkov zo Srbska, Indie či Uzbekistanu. Dôvodom je, že Slovensko nie je atraktívne pre mladých, ktorí odchádzajú, a krajina trpí demografickou krízou. Zahraniční pracovníci sú pritom vzhľadom na náklady na nábor a ubytovanie drahší ako domáci.
S nástupom umelej inteligencie, automatizácie a digitalizácie bude potreba manuálnej práce klesať. Stroje a roboty však neplatia odvody do štátneho rozpočtu, na čo sa treba podľa Matuška včas pripraviť. Pri budúcich rozhodnutiach o umiestnení výroby nebude rozhodovať cena práce, ale daňové zaťaženie.
Čo treba zmeniť
Matušek žiada zrušiť transakčnú daň a postupne znižovať daň z príjmov právnických osôb. Pripomína, že transakčnú daň nemá okrem Slovenska v Európe nikto okrem Maďarska, kde však majú deväťpercentnú daň z príjmov právnických osôb, kým Slovensko má 23 percent.
Ako problém vidí aj vysoké ceny energií, nedostatočnú podporu inovácií a činností s vysokou pridanou hodnotou. Štát by mal podľa neho hľadať úspory vo vlastných výdavkoch, zredukovať štátnu správu a nastaviť sociálne transfery adresne. Upozorňuje, že v štátnej správe je priemerná mzda o pár stoviek eur vyššia ako v súkromnom sektore, ktorý ju financuje.
Rozpočet a zadlžovanie
Schválený štátny rozpočet považuje Matušek za predvolebný. Pripomína, že na tripartite samotný minister financií hovoril o predvolebnom rozpočte, ktorý má zaručiť ekonomickú aj politickú stabilitu. V koalícii podľa neho neexistuje dohoda na konkrétnych opatreniach.
Po troch balíkoch konsolidácie, ktoré postupne predstavovali 2 miliardy, 2,7 miliardy a opäť 2,7 miliardy eur, zostáva deficit podľa Matuška na rovnakej úrovni ako pred tromi rokmi. Dlh Slovenska má vzrásť zo 66 miliárd eur na 99 miliárd eur do konca budúceho roka. Rozpočet pritom počíta s rastom, ktorý podľa neho nie je reálny.
Kým donedávna Slovensko platilo na obsluhu dlhu jednu miliardu eur, dnes sú to dve miliardy a o dva roky to majú byť štyri miliardy eur ročne. Pri prekročení hranice 100 miliárd eur dlhu, čo je 80 percent HDP, to podľa Matuška nebude udržateľné, keďže ekonomika nerastie.
