Analytik: Podanie trestného oznámenia bolo najvážnejšou chybou pred tragédiou v Staškove
Bezpečnostný analytik Radovan Bránik, ktorý bol priamo na mieste tragédie v kysuckom Staškove, pomenoval najvážnejšiu chybu, ktorá viedla k dvojnásobnej vražde. Podľa jeho slov bolo kľúčovým pochybením podanie trestného oznámenia na 13-ročného žiaka, ktorý zabil učiteľku a následne v nemocnici zraneniam podľahla aj jeho spolužiačka.
Bránik, zakladateľ spoločnosti Modrý anjel a expert na krízovú komunikáciu, upozornil, že vražedné násilie na školách a samovražedné konanie detí sú spojené nádoby. Podobných prípadov, ako sa odohral v Staškove, je podľa neho oveľa viac, len sa končia samovraždami. Prípad ukazuje dlhodobý vývoj, nie skratové konanie.
„Mrzí ma, že ti je takto, poďme s tým niečo robiť.“ Toto v celom príbehu neprevažuje, pripomenul Bránik s tým, že v trestajúcom prostredí chýba pozitívne východisko.
Zlyhanie prirodzeného prostredia a systému podpory
Analytik vysvetlil, že osobnosť páchateľa je spojená predovšetkým so zlyhaním nukleárnej rodiny. Otec bol vo väzení a matka závislá od drog. V prirodzenom prostredí, kde by malo dieťa byť v komforte, sa muselo hľadať náhradné riešenie.
Deň pred činom prebehla intervencia a sociálna pedagogička vypovedala, že páchateľ po rozhovore vôbec nepôsobil radikálne. Odporučili mu psychologické vyšetrenie, na ktoré by však pri dnešných lehotách čakal veľmi dlho, aj napriek tomu, že išlo o akútny prípad.
Časť ľudí sa prikláňa k tomu, že spúšťacím momentom bolo podanie trestného oznámenia. Je na zváženie, do akej miery má podanie trestného oznámenia na políciu zmysel v prípade páchateľa, o ktorom viem, že nie je žiadnym spôsobom trestnoprávne zodpovedný, uviedol Bránik.
Kamery ako prevencia nefungujú
Po incidente na Karlovej univerzite v Prahe so 14 mŕtvymi v Česku zistili, že zhruba od roku 2014 začala prudko rásť miera tolerancie detí k násilným prejavom. Bránik upozornil, že bezpečnostné kamery už dnes neplnia preventívnu funkciu.
Dnes vieme, že páchateľ nechce nechať nič na náhodu, či bude alebo nebude fungovať kamerový systém. Dokonca si so sebou nosia vlastné kamery, prípadne to nahrávajú na mobil alebo streamujú v reálnom čase, aby sa nestalo, že po nich nezostane stopa. Kamera má akceleračný účinok, poskytuje pocit, že páchateľov niekto uvidí, prestanú byť neviditeľní a nevšimnutí.
Majú zmysel ako kvalitný podklad do spisu po výkone skutku, ale ako preventívny nástroj už nefungujú. Naopak, posilňujú prostredie, ktoré je ochotné ostentatívne páchať zlo, dodal.
Kritický nedostatok pedopsychiatrov
Bránik sa stotožnil s vyjadrením psychiatra Michala Pataráka, podľa ktorého odborná verejnosť už roky upozorňuje na dramatický stav detskej psychiatrie a nedostatočné pokrytie pedopsychiatrickými ambulanciami a nemocničnými lôžkami.
Väčšina páchateľov týchto činov, či to chceme počuť alebo nie, nie sú psychiatrickí pacienti, zdôraznil Bránik s tým, že ľudia majú tendenciu pripisovať nenormálne skutky psychickému ochoreniu, pretože vnútro sa bráni prijať, že čin spáchal normálny, zdravý človek.
Odmietnutie označenia femicída
Analytik sa vyhradil voči označeniu staškovskej tragédie za femicídu. V Staškove boli v nastavení chlapca nenávistné prejavy, ale nie preto, že to boli ženy, ale preto, že boli nositeľkami moci. V jeho prežívaní mu krivdili alebo nepomohli. Bol to nenávistný útok muža na ženu, ale nebola to femicída, pretože nenávisť nespočívala v tom, že išlo o ženy.
Zároveň upozornil, že ak sa každý útok muža na ženu zaradí do kolónky femicída, problém sa oslabuje.
Priestor na zlepšenie
Na otázku, či dnes existuje garancia, že sa podobná tragédia nestane, Bránik odpovedal, že ktokoľvek by tvrdil, že áno, klamal by. Vysoko pravdepodobné to nie je, lebo vo väčšine škôl sa to nikdy nestane a väčšina detí k poslednému kroku nedospeje.
Existuje okno príležitostí, a to sa aj v Staškove dalo zavrieť. Bohužiaľ, ešte aj v posledný deň pred útokom používali nesprávnu techniku. Správny nástroj bol použitý v nesprávnom čase na nesprávnom mieste. Je to zlyhanie prostredia, nie systému, uzavrel Bránik.
