Trumpovi hrozí najväčší volebný debakel republikánov. Teraz zase šokoval: Irán nech zaútočí na Los Angeles
Vojna amerického prezidenta Donalda Trumpa v Iráne pokračuje a voliči si to všímajú aj na vysokých cenách benzínu, na ktoré sú v Spojených štátoch tradične veľmi citliví. O tom, že Trumpova popularita prudko klesá, svedčí aj situácia pred blížiacimi sa novembrovými voľbami do Kongresu, ktoré sa môžu skončiť debaklom pre republikánov. Demokrati totiž môžu zvíťaziť aj v tradične republikánskych štátoch, ako sú Texas či dokonca Kansas.
V Kansase pritom demokrati nevyhrali voľby do amerického Senátu od roku 1932. Novembrové voľby by to však mohli zmeniť. Rastúce ceny pohonných hmôt chce Trump riešiť dovozom ruskej nafty po dohode s ruským prezidentom Vladimírom Putinom, čím šokoval EÚ aj Ukrajinu.
Americký prezident na predvolebnom mítingu vyhlásil, že ak by mal Irán zaútočiť na Spojené štáty, nech zasiahne San Diego a Los Angeles. Trump hovoril o hrozbe, ktorú by Irán predstavoval, keby získal jadrovú zbraň. Neskôr tvrdil, že jeho slová boli nesprávne interpretované.
Podľa analytika Mateja Jungwirtha sú tieto slová aj na Trumpa priveľa. „Tie komentáre o možných útokoch na Los Angeles a San Diego sú dosť šialené aj v kontexte Trumpovej rétoriky za posledné dva roky.“ Podľa Jungwirtha si Trump týmito výrokmi ventiluje rastúcu frustráciu zo svojej nepopularity.
Výroky zazneli na republikánskom predvolebnom mítingu v Nebraske, kde Trump hovoril o hrozbe iránskeho útoku na Spojené štáty: „Nech zničia Los Angeles. Nech zničia San Diego.“ Dav jeho priaznivcov reagoval búrlivým potleskom. Trump v širšom kontexte obhajoval vojnu proti Iránu, ktorá má podľa neho podobným útokom na americké mestá zabrániť.
Kalifornia je baštou demokratov a domovom guvernéra Gavina Newsoma, ktorý patrí medzi potenciálnych demokratických kandidátov na prezidenta v roku 2028. Newsom označil Trumpove výroky za „pomätené a nebezpečné“. Starostka Los Angeles Karen Bassová uviedla, že prezidentove vyjadrenia môžu ohroziť bezpečnosť mesta.
Trump na mítingu v Nebraske zároveň tvrdil, že vojna v Iráne sa už čoskoro skončí. Len minulý štvrtok vyhlásil, že Spojené štáty do novembrových volieb do Kongresu nepodniknú ďalšie vojenské útoky proti Iránu. Voľby sa uskutočnia 3. novembra.
Washington s Teheránom vedie „produktívne rokovania“ o ukončení vojny, k dohode však zatiaľ nedošlo. O sprostredkovanie sa usilujú viaceré krajiny vrátane Pakistanu a Kataru. Irán počas septembrového Valného zhromaždenia OSN vyjadril ochotu obnoviť rokovania a otvoriť Hormuzský prieliv, cez ktorý pred vojnou prechádzala približne pätina svetovej spotreby ropy.
Teherán otvorenie prielivu podmieňuje ukončením americkej námornej blokády iránskych prístavov. Rokovania narážajú na spor o iránsky jadrový program. Trump požaduje, aby sa Irán zaviazal nezískať jadrové zbrane, Washington presadzuje ukončenie obohacovania uránu a odovzdanie jeho zásob. Teherán to odmieta a trvá na práve využívať jadrovú energiu na mierové účely.
Podľa posledných prieskumov nesúhlasí s Trumpovým postupom voči Iránu približne 60 percent Američanov vrátane štvrtiny republikánskych voličov. Analytik Jungwirth upozorňuje, že Spojené štáty vstupovali do konfliktu s nejasnými a protichodnými cieľmi. „Hoci sa Američanom podarilo odstrániť najvyššie vedenie iránskeho režimu, Irán sa ukázal ako veľmi odolný a flexibilný hráč, ktorý teraz drží USA a zvyšok sveta v šachu prostredníctvom kontroly lodnej dopravy cez Hormuzský prieliv,“ hovorí analytik.
Obmedzenie dopravy cez tento strategický prieliv sa podpísalo na raste cien ropy a pohonných hmôt. Trump, ktorý pred voľbami sľuboval zníženie cien potravín a pohonných hmôt, sa tak podľa analytika stal vinníkom presného opaku.
