Putin má okolo seba viac nepriateľov, než tuší, tvrdí ruský historik
Ruský historik, publicista a novinár Ivan Tolstoj v rozhovore pre Deutsche Welle hovoril o tom, prečo Vladimir Putin zostáva pri moci, čo môže nasledovať po jeho odchode a ako vníma budúcnosť Ruska.
Ruský prezident Vladimir Putin má podľa historika a publicistu Ivana Tolstého vo svojom okolí oveľa viac nepriateľov, než si uvedomuje. Otvorene sa mu však nikto neodváži postaviť. A ani jeho prípadný pád nemusí znamenať demokratizáciu Ruska.
„Som absolútne presvedčený, že Putin má vo svojom okolí oveľa viac nepriateľov, než tuší,“ vyhlásil Tolstoj v rozhovore pre reláciu V Trende, ktorú publikuje ruskojazyčná verzia nemeckého portálu Deutsche Welle. Podľa neho by však prvého človeka, ktorý by urobil čo i len „malý krok z radu“, odstránili.
Na otázku, či bude Putin zvrhnutý, odpovedal: „Putin tu bude navždy – až dovtedy, kým nerozhodne ten, kto sa otočil tvárou k stene a spí (naráža na Boha, pozn. red.).“
Ivan Tolstoj sa narodil v roku 1958 v Leningrade. Vyštudoval ruskú filológiu a v roku 1988 odišiel do Paríža. Neskôr sa presťahoval do Prahy, kde od roku 1995 pôsobí v Rádiu Sloboda.
Ruské ministerstvo spravodlivosti ho 10. apríla 2026 zaradilo na zoznam „zahraničných agentov“. Vyčíta mu šírenie údajne nedôveryhodných informácií o ruských orgánoch a odpor voči vojne na Ukrajine.
Po Putinovi môže prísť Putin 2.0
Tolstoj varuje pred predstavou, že odchod súčasnej hlavy štátu automaticky prinesie demokraciu. Ak si prezident vopred určí nástupcu a zabezpečí mu podporu mocenských štruktúr, Rusko podľa neho môže dostať „nového Putina, Putina 2.0“.
Ani náhly odchod prezidenta nemusí znamenať zásadnú zmenu. Vzniknuté mocenské vákuum by podľa historika mohlo vyvolať zápas medzi armádou, tajnou službou FSB a ďalšími bezpečnostnými zložkami.
„Len demokratov tu nevidím,“ skonštatoval.
Tolstoj napriek tomu nevylučuje, že sa časom objaví pragmatický politik, ktorý pochopí nevyhnutnosť spolupráce so slobodným svetom. Takýto líder by podľa neho mohol dospieť k záveru, že Rusko musí odovzdať Krym Ukrajine, odísť z Donbasu a ukončiť hybridnú vojnu.
Putin si Rusov získal poriadkom a peniazmi
Historik vysvetľuje Putinove dlhoročné vládnutie aj tým, že ruský prezident pochopil očakávania spoločnosti. Rusi podľa neho chceli predovšetkým peniaze, poriadok a predvídateľnosť.
„A potom sa ukáže, že je to grandiózny, profesionálny úplatok,“ opísal jeho stratégiu.
Putina zároveň označil za „ľudový typ“, s ktorým sa dokáže stotožniť značná časť ruskej spoločnosti. Jeho dlhé zotrvanie pri moci však nevysvetľuje iba podporou časti verejnosti. Dôležitú úlohu podľa neho zohráva aj represívny aparát.
Porážku Ruska považuje za málo realistickú
Vojna proti Ukrajine sa podľa Tolstého skončí buď vojenskou porážkou Ruska, alebo Putinovým vlastným rozhodnutím. Prvú možnosť však nepovažuje za veľmi pravdepodobnú.
„Myslím si, že vojna, ktorá sa skončí porážkou Ruska, je málo realistická. Na to by sa Západ predsa len musel skutočne vložiť do obrany Ukrajiny,“ uviedol.
Skôr pripúšťa, že Putin dokáže výsledok konfliktu interpretovať vo svoj prospech.
Rusko má podľa historika pruhovaný osud
Tolstoj je kritický aj k samotnej ruskej spoločnosti, ktorú označuje za „ospalú, bez svedomia“. Jej aktívna časť by sa podľa neho mala za vojnu proti Ukrajine kajať.
Budúcnosť krajiny nevníma optimisticky. „V Rusku sú svetlé pruhy, ktoré sa striedajú s obludnou čiernou nocou, ktorá nevrhá žiadny tieň. Rusko má pruhovaný osud,“ povedal.
Za svetlejšie obdobia považuje Gorbačovovu éru aj 90. roky, hoci pripomína, že ani tie neboli bez násilia a vojen.
Napriek tomu odmieta úplnú izoláciu Ruska. Západ by podľa neho nemal zatvárať dvere ruskej kultúre, ale dôslednejšie obmedzovať obchod, obchádzanie sankcií a fungovanie ruskej tieňovej ropnej flotily.
