Veľa peňazí z rozpočtu míňame bez toho, aby to pomohlo bežnému človeku, hovorí ekonóm Marcinčin
Ak má krajina spoľahlivé inštitúcie, ktoré chránia pred mrhaním rozpočtovými prostriedkami, môže si na investície požičiavať bez toho, aby odstrašila investorov. V podcaste Aktuality Nahlas to uviedol ekonóm Anton Marcinčin.
Podľa Marcinčina bolo obdobie, keď investori platili za to, že si krajina požičiavala, potrebné využiť na produktívne investície.
Marcinčin bol v roku 2011 súčasťou šestice poslancov, zástupcov všetkých poslaneckých klubov, ktorí spoločne predložili návrh ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti. „Bolo to pekné obdobie. Zhodli sme sa, že takýto zákon je potrebný, aj s ohľadom na predošlú krízu,“ spomína. Na jednej strane je podľa neho dobré, že sa pravidlá schválili ako ústavný zákon, na strane druhej je ťažké niečo v ňom zmeniť.
Marcinčin ešte ako ekonóm Svetovej banky pracoval aj na reforme riadenia verejných financií. „Riadenie verejných financií nie je len o stráženie deficitu,“ hovorí. Financie majú byť podľa neho využívané podľa priorít vlády a programového vyhlásenia. Vláda na konci volebného obdobia potom skladá účty voličom. Takto by sme mali podľa Marcinčina čítať aj rozpočet.
Vláda vo svojom programe sľúbila, že zadlžovanie zastaví, no tento sľub nedodržala. Marcinčin pripúšťa, že ekonomická situácia v Európe nie je ľahká. No podobným výzvam čelia aj ostatné krajiny a dokážu konsolidovať aj rásť.
Základná otázka je podľa neho to, čo krajina robí s protivetrami, ktorými argumentuje minister financií Ladislav Kamenický. Odpoveďou je podľa Marcinčina spotreba. „Ako sa pripravujeme na leto 2027? Tým, že dáme 100 miliónov eur poľnohospodárom?“ poukazuje s tým, že bežným ľuďom to nepomôže.
Rôzne dotačné programy a mnohé ďalšie výdavky, o ktorých nie je známe, či sú efektívne, sú udržiavané aj v čase konsolidácie, dodáva.
V podcaste sa venovali aj avizovanej valorizácii platov pre štátnych zamestnancov a rozpočtovej kapitole nazývanej Všeobecná pokladničná správa.
