Majú klesnúť dane z palív? Analytik vidí otázku skôr v tom, komu má štát pomáhať
Ceny pohonných hmôt na slovenských čerpacích staniciach pomaly dosahujú rekordné hodnoty. Prémiové palivá už prekročili hranicu dvoch eur za liter. Verejnosť, opozícia aj prezident preto tlačia na vládu, aby situáciu riešila. Otázkou zostáva, či by takýto zásah mal efekt a kto nesie zodpovednosť za drahé palivá – vláda, alebo globálna situácia.
Finančný analytik spoločnosti XTB Ondrej Greguš vidí za vysokými cenami predovšetkým situáciu v zahraničí. „Za súčasným zdražovaním palív stoja predovšetkým globálne faktory, najmä geopolitické napätie na Blízkom východe, problémy s rafinériami a obmedzená ponuka nafty,“ uviedol Greguš.
Zodpovednosť vlády podľa neho spočíva inde. „Slovenská vláda tieto trhové ceny nevytvára, ale konečnú cenu na pumpe ovplyvňuje cez dane a reguláciu,“ dodal.
Znížiť dane, alebo pomáhať cielene?
Zníženie spotrebnej dane alebo DPH by podľa analytika vedelo ceny krátkodobo znížiť. Štát by však prišiel o časť príjmov a nižšia daň sa podľa neho nemusí do cien na čerpacích staniciach premietnuť v plnej miere.
„Preto je to skôr otázka fiškálnej politiky a toho, či chce vláda pomáhať plošne všetkým motoristom, alebo cielenejšie najviac zasiahnutým skupinám,“ povedal Greguš. Odvoláva sa aj na Európsku komisiu. „Pri energetickej pomoci skôr odporúča dočasné a cielenejšie opatrenia než plošné cenové zásahy, keďže tie sú drahé pre rozpočet,“ uviedol.
Nafta je na historickom maxime
Údaje Štatistického úradu SR ukazujú, že nafta zdražuje už 13 týždňov, s jednou výnimkou. V 39. týždni (21. až 27. septembra) stál liter obyčajnej nafty v priemere 1,978 eura, čo je podľa úradu historické maximum od roku 2009.
Benzín 95 sa po piatich týždňoch rastu zastavil na 1,853 eura za liter. Na Slovensku je to najvyššia cena od leta 2022.
Oproti minulému roku je benzín drahší o 22 % a nafta o 36 %. Slovensko je však stále pod priemerom EÚ, základné palivá boli lacnejšie približne o 12 %.
