Prečo má Slovensko problém s dlhovou brzdou? Dva grafy ukazujú, kde leží príčina
Druhá a tretia vláda Roberta Fica nevyužili dobré časy na zníženie dlhu. V tomto volebnom období sa náklady na splátky za vysoký dlh zdvojnásobili.
Úsvit súčasných slovenských dlhových problémov datujeme do obdobia finančnej krízy. Tá poslala prakticky všetky vyspelé svetové ekonomiky vrátane Slovenska do hlbokej recesie. V Európe sa k prvotnému šoku pridali ešte dlhové problémy Grécka a ďalších južanských ekonomík, ktoré ohrozovali celistvosť menovej únie až do leta 2012.
Slovenský parlament v tomto čase ukázal nevídanú súdržnosť a na sklonku roku 2011 schválil „dlhovú brzdu“, oficiálne ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti. O tom, že si zákonodarcovia uvedomovali význam rozpočtovej disciplíny, svedčí nielen fakt, že za zákon hlasovali takmer všetci (146 zo 147 prítomných), ale aj to, že návrh spoločne predložili zástupcovia všetkých vtedajších poslaneckých klubov (Smer, SDKÚ, SaS, Most-Híd, KDH, SNS).
Počas týchto kríz sa hrubý dlh Slovenska zvýšil o 26 percentuálnych bodov, teda z úrovne 28,6 percenta HDP na 54,6 percenta, ukazuje analýza Rady pre rozpočtovú zodpovednosť. Ide o príklad toho, ako ekonomické krízy dokážu v krátkom čase rozvrátiť verejné financie, hoci vypuknú v zahraničí.
Hospodárska situácia sa v nasledujúcich piatich rokoch výrazne zlepšila, no dlh výraznejším spôsobom neklesal. V období medzi rokmi 2014 až 2019 sa znížil o 6,6 percentuálneho bodu. Ekonomika rástla, nezamestnanosť klesala a uvoľnená menová politika ECB výrazne znižovala náklady na financovanie dlhu. Napriek tomu Slovensko naďalej hospodárilo deficitne a verejný dlh sa iba mierne znížil z 54,6 percenta HDP v roku 2013 na 48 percent HDP v roku 2019, poukazuje RRZ.
V porovnaní s ostatnými krajinami V4 došlo na Slovensku k najmenšiemu poklesu zadlženia. Do ďalšej krízy tak Slovensko vstupovalo s výrazne vyšším dlhom, ako napríklad Česko. Zatiaľ čo susedia vstupovali do pandémie s dlhom pod 30 percentami HDP, u nás dlh dosahoval 48 percent HDP. Obe krajiny pritom mali pred finančnou krízou takmer rovnaký dlh.
Pandémia, ale najmä energetická kríza následne opätovne spôsobili zhoršenie verejných financií. Avšak energetická kríza mala aj svoje „výhody“ – spustila infláciu, ktorá nafúkla veľkosť ekonomiky a pomer dlhu k HDP tak stúpal pomalšie. Toto však nie je skutočné ozdravenie verejných financií.
Ako sa bude dlh vyvíjať v budúcnosti?
V uplynulých dvoch rokoch však rozpočtové výdavky zostávali vysoké, príjmy ich nedokázali pokryť a dlh pokračoval v raste.
Z pohľadu verejných financií sa udiala ešte jedna zásadná zmena: zvýšili sa úroky. Kým v roku 2024 stála obsluha dlhu necelých 1,2 miliardy, v tomto roku sú to už dve miliardy a budúci rok to bude takmer 2,5 miliardy eur.
Zjednodušene môžeme povedať, že celkový verejný dlh je súčtom deficitov. Keď teda štát míňa viac peňazí, ako vyberá od ľudí a firiem, musí si požičiavať peniaze. Tie získava vydávaním dlhopisov. Odmenou pre investora za to, že tento cenný papier kúpi, je úrok.
Dlhopisové úroky boli extrémne nízke práve počas obdobia medzi finančnou krízou a pandémiou. Po inflačnej kríze vyvolanej ruskou inváziou na Ukrajinu sa však úročenie začalo zvyšovať.
V aktuálnom období tlačí na rast úrokov aj veľká ponuka dlhopisov. Tie vydávajú nielen vlády, ale aj firmy, ktoré financujú napríklad investície do umelej inteligencie.
Štát však nevydáva dlhopisy len na pokrytie nového dlhu. Každý rok si totiž požičiava aj na splátky dlhopisov z predošlých rokov. Vyššie úročenie sa tak postupne prenáša na celý dlh.
„Slovensko si tak dnes na 10 rokov požičiava za vyše štyri percentá, kým ešte pár rokov dozadu to bolo za nulové sadzby,“ konštatuje riaditeľ odboru fiškálnych analýz na Inštitúte finančnej politiky Juraj Šuchta vo svojom novom blogu.
„Pred pandémiou a vojnou na Ukrajine nás splácanie dlhu stálo len okolo 1 % HDP, čo boli historické minimá. Staré a extrémne lacné pôžičky sa však štátu postupne míňajú a nahradzujú ich nové, oveľa drahšie. Tento nenápadný, no vytrvalý tlak dvíha celkový účet za dlh čoraz vyššie a to najhoršie nás ešte len čaká,“ vysvetľuje Šuchta.
