Expertom zo zložiek hrozili postihy, ak by sa priznali, tvrdí vojnový reportér Forró
Vojnový reportér Tomáš Forró tvrdí, že príslušníci slovenských silových zložiek sa obávajú, že politici v prípade konfliktu nebudú brániť krajinu. Podľa jeho slov im hrozili postihy, ak by o tom verejne prehovorili. Uviedol to v rozhovore pre podcast U Barboráka s Jaroslavom Barborákom.
„Politici sa ani neodvážia brániť našu krajinu a jednoducho nás odovzdajú nepriateľom,“ opísal Forró odpovede príslušníkov zložiek na otázku, čo považujú za najväčšiu slabinu Slovenska.
Život v tieni vojny
Podľa Forróa si ľudia na situáciu súvisiacu s vojnou na Ukrajine postupne zvykli. Uviedol, že hovoriť o živote v tieni vojny už nie je preháňanie ani básnický obraz, ale realita.
„Zažívajú ju ľudia okolo nás – napríklad v Poľsku vybuchujú drony, u nás boli pokusy o sabotáže a celé východné krídlo NATO to pociťuje,“ povedal s tým, že tento stav bude čoraz viac pociťovať celá Európa.
Vyhrážky jadrovými zbraňami
Forró reagoval aj na vyjadrenia ruského prezidenta Vladimira Putina, ktorý na Valdajskom klube citoval Antona Čechova o pištoli na stene. Podľa Forróa Putin dobre vie, čo hovorí, a je to on, kto túto pištoľ zavesil a kto z nej strieľa.
„Treba sa pripraviť na čokoľvek. Tento režim je dnes v štádiu rozkladu, čo nás na jednej strane môže tešiť, no na druhej strane vieme, čo sa môže diať s ľuďmi aj impériami, keď sa cítia ohrozené,“ uviedol Forró.
Dodal, že po tridsiatich rokoch sa vraciame do sveta, kde hrozí tento typ vojny.
Príručka prežitia
Forró predstavil novú knihu s názvom Príručka prežitia a spoločenskej odolnosti. Podľa jeho slov by túto prácu mal robiť štát – vzdelávať ľudí, posilňovať ich a chrániť ich bezpečnosť.
„Nič z toho u nás neplatí. Ja sa nedokážem postarať o bezpečnosť slovenských občanov, ale môžem zaplniť dieru, ktorú vytvorili naše vzdelávacie inštitúcie a ministerstvá,“ povedal.
Kritizoval aj to, ako Ministerstvo vnútra naložilo s materiálom „Čo robiť v prípade krízy alebo ozbrojeného konfliktu“ z roku 2025. Podľa neho ho nechali skryté na serveri a nikto ho nedostal do schránky.
„Chceli si splniť povinnosť a odškrtnúť políčko, aby nikto nemohol povedať, že štát nič nespravil. V skutočnosti však nechceli, aby sme sa pripravovali,“ tvrdí Forró.
Komunitná odolnosť a psychológia krízy
Forró zdôraznil, že pripraviť sa treba na akékoľvek krízy, nielen na vojnový konflikt. Ako príklad uviedol viacdňový výpadok prúdu, pri ktorom prestanú fungovať mobilné siete, čerpadlá vody, teplo či zásobovanie.
„Najlepší spôsob, ako zvládnuť krízu, je spolupráca,“ uviedol s tým, že dôležité je poznať susedov, vedieť, kto čo má a ako si navzájom pomôcť.
Ako príklad uviedol frontové mestá na Ukrajine, kde ľudia často nemajú nič a záchranné zložky tam nechodia, ale majú jeden druhého.
Najväčšia slabina Slovenska
Podľa Forróa najväčšou slabinou Slovenska nie je armáda, výzbroj či nedostatok peňazí, ale rozdelená spoločnosť. Príslušníci silových zložiek sa podľa neho obávajú, že politici nevyhlásia vojnový stav a krajinu odovzdajú nepriateľovi.
„Armáda totiž nemôže začať konať sama od seba – najprv musí byť vyhlásený vojnový stav. Ak to politici zo zbabelosti neurobia, dopadne to ako v roku 1968,“ povedal.
Dodal, že vďaka geografii – horám a riekam – má Slovensko šancu obrániť sa aj proti presile, musí však chcieť, mať spojencov a podporu obyvateľstva.
Boj s nihilizmom a dôvera v inštitúcie
Forró upozornil na nebezpečný systémový nihilizmus, keď si ľudia zamieňajú neschopných politikov s inštitúciami, ktoré dočasne riadia.
„Keď niekto odmieta políciu či hasičov len kvôli ministrovi, krivdí im a podkopáva vlastný štát. Presne toto chcú naši nepriatelia v rámci informačných operácií – aby sme prestali veriť vlastným inštitúciám,“ uviedol.
Kniha podľa jeho slov zatiaľ nejde do bežných kníhkupectiev, prebieha crowdfundingová kampaň. Prvý náklad sa vypredal, pripravujú ďalší. Súčasťou projektu sú aj letáky, plagáty a distribúcia zadarmo do škôl a knižníc.
