Učiteľka Andrea má po rokoch strach zo študenta
Andrea učí viac ako 30 rokov. Triedy a školské chodby sú jej prirodzeným prostredím. Dlhé desaťročia jej ani nenapadlo, že by mala prah školy prekračovať so strachom.
Prvýkrát sa nad tým zamyslela pred šiestimi rokmi, keď čítala o útoku bývalého študenta na gymnáziu vo Vrútkach, pri ktorom zomrel zástupca riaditeľky školy. Zlom nastal po vlaňajšom násilnom incidente v Spišskej Starej Vsi.
Dnes priznáva, že má jedného žiaka, ktorý jej naháňa strach. Spočiatku vnímala, že nevie zapadnúť do kolektívu, neskôr vypozorovala zvláštne postoje k životu, spoločnosti či smrti. Vyvrcholilo to vyhláseniami, ktoré ju šokovali.
„Jeho správanie si všimli viacerí pedagógovia, no na mojich hodinách sa veľmi jednoznačne ukázalo, že ho fascinuje násilie. Rozhodla som sa, že sa o tom porozprávam s vedením,“ priznáva. Dostala ubezpečenie, že škola situáciu sleduje a chlapca rieši aj s políciou. Zlý pocit však v Andrei zostáva.
Do redakcie sa ozvali viacerí učitelia, ktorými udalosť v Staškove, pri ktorej len 13-ročný žiak zavraždil spolužiačku a učiteľku a ďalšiu zranil, hlboko otriasla. Dodávajú však, že vo vlastnej škole strach nemajú.
Sandra učí na južnom Slovensku. V škole sa im podarilo vytvoriť prostredie, ktorému dôveruje. Prešli si ministerskými bezpečnostnými školeniami a každého polroka odovzdávajú riaditeľstvu pedagogický výskum.
„Zažila som rôzne situácie, dokonca som mala chlapca, ktorý chcel vyskočiť z okna horného poschodia. Ale zvládli sme to,“ hovorí Sandra.
Polícia potvrdila, že školy po útoku v Staškove častejšie hlásia incidenty – slovné aj fyzické napadnutia. Vo viac ako dvoch tretinách prípadov bol páchateľom niekto mladší ako 15 rokov.
Viktor Križo zo Slovenskej komory učiteľov hovorí, že strach u učiteľov nie je výnimkou. „Sme po tretej násilnej udalosti za posledné roky,“ vymenúva. Kľúčové je podľa neho upokojiť situáciu.
„Štát nedokáže stopercentne ochrániť žiadneho občana. Má však nástroje, ktoré bezpečnosť zvyšujú, a tie sa od útoku v Spišskej Starej Vsi zlepšili,“ myslí si.
Po útoku v januári 2025 minister vnútra Matúš Šutaj Eštok predstavil zámer zaviesť na školách inteligentné kamerové systémy napojené na centrálny monitoring. Dodnes ich má len desať škôl. Rezort pripravuje rozšírenie na 100 škôl.
Bezpečnostný analytik Martin Královič z firmy SafetyCrew však význam kamier spochybňuje. „Aj keby ich škola v Staškove mala, k útoku by prišlo aj tak,“ povedal. Riešenie vidí v deradikalizácii mládeže a vzdelávaní pedagógov.
Križo víta, že v parlamente sa rieši zákon o radikalizácii či sociálnoprávnej ochrane detí. Ten by mal zlepšiť komunikáciu medzi sociálnou kuratelou, školou a poradenskými centrami.
Riaditeľ Úradu prevencie kriminality Jozef Halcin tvrdí, že školy, rodiny, polícia, poradenské služby, samosprávy a ďalší odborníci musia pri závažných prípadoch spolupracovať a zdieľať informácie.
Odborník na bezpečnosť škôl hovorí, že dobrým opatrením sú školskí policajti. Prax však ukazuje nedostatky. „Zažil som, že riaditeľ sa v krízovej situácii pokúšal dovolať svojmu školskému policajtovi, ten nedvíhal a zavolal späť až o tri dni,“ hovorí Královič.
Práve nedostatočná prepojenosť systémov je problémom, na ktorý reaguje nový návrh zákona o integrovanom systéme ochrany pred radikalizáciou. „Po prvýkrát vytvárame ucelený systém prevencie a včasného zachytenia rizika,“ uvádza ministerstvo školstva.
Podľa prieskumu z roku 2023 bolo s fyzickou bezpečnosťou v škole spokojných 82,8 percenta učiteľov. Takmer každý šiesty – 17,2 percenta – spokojný nebol. Bolo to ešte pred útokom v Spišskej Starej Vsi.
Jarmila, ktorá osem rokov učí na západnom Slovensku, sa v škole cíti bezpečne. „Zažili sme rôzne situácie, ale nikdy som nemala pocit, že sa nachádzam v ohrození,“ hovorí. Ocenila by však lepšie zabezpečenie vstupov a kontrolu školských tašiek.
Ministerstvo uvádza, že medzi opatrenia patrí viac ako 2 800 úväzkov školských podporných tímov. Na obdobie september až december 2026 je na ne vyčlenených viac ako 29 miliónov eur.
Andrea sa už teší do dôchodku. Myslí si, že agresivita má korene medzi tými, ktorí by mali ísť príkladom, a na sociálnych sieťach.
Križo súhlasí. „Ak v spoločnosti prestanú platiť pravidlá, výrazne to vplýva na deti aj dospelých,“ vysvetľuje. „Deti sú len lakmusovým papierikom ukazujúcim, že sa v spoločnosti niečo deje,“ uzatvára.
