Opozícia podáva podnet na Ústavný súd pre vyrovnaný rozpočet
Predstavitelia štyroch opozičných strán – Progresívneho Slovenska (PS), Slobody a Solidarity (SaS), Kresťanskodemokratického hnutia (KDH) a hnutia Slovensko – doručujú Ústavnému súdu SR podnet so 45 podpismi poslancov. Žiadajú v ňom záväzný výklad ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti. Tvrdia, že vláda Roberta Fica sa snaží protiprávne vyhnúť povinnosti predložiť Národnej rade návrh vyrovnaného rozpočtu.
Opozícia sa pritom odvoláva na materiál, ktorý pred týždňom schválil kabinet a v ktorom tvrdí, že sa na vládu vzťahuje jedna z výnimiek, s ktorými počíta ústavný zákon o dlhovej brzde. Podľa opozície to však nie je pravda.
„Sme presvedčení, že vláda túto povinnosť má. Nejde o žiadne matematické cvičenie, jednoducho ide o to, aby ľudia videli, že rozpočet je v zlom stave a na čom sa dá šetriť,“ uviedla poslankyňa a podpredsedníčka SaS Mária Kolíková. Dodala, že cieľom nie je prinútiť parlament schváliť vyrovnaný rozpočet za každú cenu, ale ukázať reálny stav verejných financií.
Sporné využitie výnimky
Vládny kabinet už schválil dokument, na základe ktorého má minister financií Ladislav Kamenický pripraviť návrh rozpočtu s deficitom 4,9 percenta HDP. Vláda argumentuje tým, že môže využiť únikovú klauzulu zo sankcií dlhovej brzdy. Tá sa uplatňuje vtedy, ak výdavky vyplývajúce z medzinárodných zmlúv presiahnu 3 percentá HDP. Štát ich za rok 2025 vyčíslil na necelých 4,4 miliardy eur (3,21 percenta HDP).
Opozícia však postup vlády ostro kritizuje. Poukazuje na to, že do výnimky boli zaradené celé výdavky na obranu vo výške 2,7 miliardy eur či celkový odvod do rozpočtu Európskej únie.
Podľa poslanca Mariána Viskupiča (SaS) ide o účelový krok a pýta sa, či by výdavky na obranu boli nulové, ak by Slovensko nebolo členom NATO. „Na takomto jednoduchom príklade ukážkovo vidieť, aké absurdné uznesenie vláda prijala a že skutočne nemáme inú možnosť, než dať to posúdiť Ústavnému súdu. Chceme, aby rozhodol a jasne povedal, že vláda je skutočne povinná predložiť vyrovnaný rozpočet, pretože nie je naplnená úniková klauzula o viac ako troch percentách výdavkov na medzinárodné organizácie, živelné pohromy a podobne,“ povedal Viskupič.
Chlieb ako neočakávaný výdavok
Poslanec a člen predsedníctva Progresívneho Slovenska Štefan Kišš označil zdôvodnenie vlády za zavádzajúce a prirovnal zaradenie bežných výdavkov medzi „neočakávané“ k situácii, keď by si človek označil každodennú kúpu chleba za nepredvídaný výdavok. Opozícia vládu zároveň skritizovala za to, že k nedávnej žiadosti o dôveru nepriložila plán ozdravenia verejných financií, a vyzvala ju na podanie demisie.
Podľa poslanca KDH Rastislava Krátkeho a Júliusa Jakaba z Hnutia Slovensko nejde len o politický spor, ale o zachovanie platobnej schopnosti štátu a zastavenie neudržateľného zadlžovania.
