Ceny potravín: káva a čokoláda rekordne zdraželi, cibuľa a cukor nečakane zlacneli
Zatiaľ čo nedeľný obed s rodinou zlacnel, poobedná káva s domácim koláčom sa pomaly stáva luxusom. Kým ceny niektorých základných potravín v obchodoch príjemne prekvapili a išli prudko dole, sladkosti či kofeín na pultoch trhajú rekordy.
Pri pohľade na dnešné účtenky má človek pocit, že v obchodoch zdraželo úplne všetko. O to viac dokáže prekvapiť pohľad na štatistiky vývoja cien potravín od nástupu štvrtej vlády Roberta Fica, podľa ktorých niektoré zo základných surovín naopak výrazne zlacneli.
Najvýraznejší pokles zo všetkých zaznamenala obyčajná žltá cibuľa, ktorej cena klesla o viac ako 44 percent. Hneď za ňou nasleduje kryštálový cukor s takmer 39-percentným zlacnením.
Potešiteľný trend zasiahol aj mäsový pult, kde bravčové stehno zlacnelo o takmer 38 percent, bravčové karé a pliecko zhodne o 30 percent a bravčový bok o viac ako 26 percent. V nákupnom košíku dnes zaplatíme menej aj za mliečne výrobky – trvanlivé polotučné mlieko kleslo o takmer 28 percent, bezlaktózové mlieko o necelých 27 percent, sušené mlieko o vyše 28 percent a príjemným bonusom sú aj nektarinky s 28-percentným poklesom ceny.
Pri pohľade na tieto čísla by niekto mohol nadobudnúť dojem, že za nižšími cenami stojí vládna politika, no realita je o niečo zložitejšia. Vládny kabinet za tento pozitívny vývoj pri vybraných potravinách v skutočnosti nemôže a rovnako nenesie priamu vinu ani za tie, ktoré naopak výrazne zdraželi. Hlavným režisérom cien na pultoch našich obchodov sú totiž svetové trhy a vývoj globálnych komodít. Výkyvy počasia, úroda u kľúčových svetových pestovateľov, ceny energií či krmív pre dobytok udávajú tón tomu, koľko napokon zaplatíme pri pokladnici. Ak je na svetovom trhu prebytok cukru alebo bravčového mäsa, ich cena prirodzene klesá bez ohľadu na to, kto práve sedí v úrade vlády.
Rovnaká logika globálneho trhu funguje aj v opačnom smere, čo je vidieť na potravinách, ktoré v rovnakom období zaznamenali obrovský cenový skok. Celosvetové nepriaznivé počasie a neúroda v produkčných oblastiach vystrelili nahor ceny kakaa a kávy. Kakaový prášok tak zdražel o astronomických takmer 78 percent a čokoláda na varenie o takmer 74 percent. Výrazne drahšia je aj klasická mliečna čokoláda s nárastom o 46 percent či čokoládové tyčinky, ktoré išli hore o 40 percent.
Milovníci ranného povzbudenia si priplatia aj za zrnkovú kávu, ktorej cena vzrástla o viac ako 47 percent, pričom instantná káva zdražela o takmer 40 percent. Výrazné zdraženie postihlo aj sladené limonády s nárastom okolo 48 až 51 percent, mandarínky s vyše 48 percentami a údenú makrelu s viac ako 46 percentami. Vývoj cien na našich tanieroch tak nie je výsledkom politických rozhodnutí, ale priamym odrazom toho, čo sa práve deje na svetových trhoch.
Ruské úrady uvalili nútenú správu na aktíva nemeckého gigantu Metro
Ruské úrady uvalili nútenú správu na ruské aktíva nemeckého obchodného gigantu Metro. Vyplýva to z najnovšieho dekrétu prezidenta Vladimira Putina. Tento krok má výraznú česko-slovenskú stopu. Väčšinovým vlastníkom siete Metro je totiž investičná skupina EP Global Commerce, za ktorou stoja miliardári Daniel Křetínský a Patrik Tkáč.
Na základe dekrétu prešla kontrola nad ruskou pobočkou pod tamojšiu spoločnosť UK Torg Rus. Zverejnený dokument o príčinách mlčí. Metro má v Rusku silné zázemie, prevádzkuje tu 93 veľkoobchodov a zamestnáva približne 12-tisíc ľudí. Ruská divízia spoločnosti sa k dekrétu odmietla bližšie vyjadriť, zákazníkov však ubezpečila, že jej obchody nateraz fungujú v bežnom režime.
Zásah proti Metru nie je izolovaným incidentom. Len v priebehu septembra si ruský štát podobným spôsobom posvietil aj na švajčiarskeho potravinárskeho giganta Nestlé či francúzsky maloobchodný reťazec Auchan. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov po predchádzajúcich zásahoch naznačil skutočný motív: cieľom sú firmy, ktoré pochádzajú zo štátov, ktoré Moskva označuje za „nepriateľské“.
Tento trend je priamym dôsledkom ruskej invázie na Ukrajinu v roku 2022. Odvtedy Moskva systematicky sprísňuje kontrolu nad majetkom zahraničných subjektov. Umožňuje jej to špeciálny zákon z roku 2023, vďaka ktorému môže Kremeľ uvaliť dočasnú štátnu správu na aktíva pochádzajúce z krajín, ktoré vníma ako svoju hrozbu.
Číslo týždňa: Slováci držia v podielových fondoch zhruba 19 miliárd eur
Objem peňazí v podielových fondoch medziročne vzrástol o viac ako 3 miliardy. Na konci tretieho kvartálu minulého roka zhodnocovali Slováci v podielových fondoch 15,3 miliardy eur. Podielové fondy sú medzi Slovákmi jeden z najčastejšie využívaných investičných nástrojov.
Graf týždňa: Výrobné ceny priemyselných výrobcov medziročne vyššie o 3,4 percent
Výrobné ceny priemyselných výrobcov tovarov pre tuzemský trh boli v auguste medziročne vyššie o 3,4 percent. Zvýšenie cien sa prejavilo až v 14 zo 16 sledovaných odvetví priemyslu. Vyplýva z najnovších údajov Štatistického úradu.
