Blanár sa zbližuje s Bieloruskom, Trump chce tiež. Potrebujeme od nich kľúčovú surovinu
Bielorusko sa po rokoch izolácie opäť približuje Západu. Slovensko aj Poľsko obnovujú kontakty s Minskom, no podľa analytika Pavla Havlíčka sa krajina od Ruska odkloniť nemôže.
Na jednej strane sa Bielorusko podieľa na hybridnej vojne pomocou balónov nad litovským územím či vyvolaním utečeneckej krízy na hraniciach s Lotyšskom, Litvou a Poľskom. Na strane druhej sa snaží zbližovať so Západom. Bielorusko zostáva krajinou, ktorej diktatúra Alexandra Lukašenka je silno ovplyvnená a podriadená Kremľu.
Zlom prišiel na minulotýždňovom Valnom zhromaždení OSN. Bieloruský minister zahraničných vecí Maksim Ryzžankov sa tam stretol so slovenským ministrom Jurajom Blanárom. Blanár to sám zdieľal na sociálnych sieťach, cieľom stretnutia mala byť aj podpora Slovenska pri kandidatúre za nestáleho člena Bezpečnostnej rady OSN v rokoch 2028 až 2029.
Blanár sa na pôde OSN stretol aj s líderkou bieloruskej opozície Sviatlanou Cichanovskou. O väčšie prekvapenie sa postaral poľský minister zahraničia Radosław Sikorski, známy ostrým vystupovaním proti bieloruskému a ruskému režimu. Stretnutie Ryžankova so Sikorskim sa uskutočnilo prvýkrát približne po dekáde medzi poľským a bieloruským ministrom zahraničia. Sikorski po rokovaní povedal, že hovoriť o prelome by bolo príliš silné, no Minsk podľa neho ukázal vôľu vzťahy rozmraziť.
Donald Trump vyhlásil, že USA rokujú o importe potašu na výrobu hnojiva práve z Bieloruska. Jedným z dôvodov je aj súčasná obchodná vojna medzi Kanadou a USA. Trump tak hľadá novú možnosť, odkiaľ dovážať potaš potrebný pre amerických poľnohospodárov.
„Bielorusko sa dnes nemôže odkláňať od Ruskej federácie. Naopak, ruská kontrola Bieloruska výrazne narástla po roku 2020,“ hovorí pre Aktuality.sk Pavel Havlíček, analytik Asociácie pre medzinárodné otázky, ktorý sa venuje východnej Európe, Rusku a Ukrajine.
Podľa Havlíčka sa vzťah európskych krajín k Bielorusku v poslednom období do určitej miery mení. Viditeľné je to najmä pri Poľsku a Litve, ktoré patria medzi najväčších kritikov Lukašenkovho režimu. Slovensko má v tomto smere trochu inú pozíciu a už v minulosti usilovalo o ekonomickú spoluprácu.
Havlíček upozorňuje, že samotný Minsk sa snaží svojim susedom ponúknuť priestor na čiastočné obnovenie komunikácie. Aj keď je Bielorusko silno viazané na Rusko, vzťah Lukašenka a Putina nie je bezproblémový. Exilová opozícia na čele s Cichanovskou opakovane upozorňuje na riziko, že Rusko môže opäť využiť bieloruské územie na útoky proti Ukrajine. Lukašenko v júni prekvapil vyhlásením, že tento krok neplánuje.
Podľa Havlíčka sa dá o Bielorusku z určitého uhla hovoriť ako o okupovanej krajine, práve pre formu fungovania ruských ozbrojených síl a područie ruských imperiálnych ambícií. Bielorusko má relatívne malý vojenský aparát a zatiaľ sa na vojne podieľa najmä výcvikom, logistikou či využívaním svojho územia.
Postupné obnovovanie kontaktov otvára otázku, či sa európske krajiny nezačínajú Bielorusku približovať príliš rýchlo. Havlíček si to zatiaľ nemyslí. Plnohodnotná normalizácia vzťahov je podľa neho neprípustná. Poľsko naďalej hostí bieloruskú opozíciu, preto nemožno hovoriť o plnohodnotnom obnovení vzťahov s Lukašenkovým režimom. Proces je podľa neho na začiatku a veľmi pozvoľný. Za naivnejší považuje skôr dlhodobý prístup Slovenska.
Do postupného uvoľňovania vzťahov vstupujú aj Spojené štáty. Trump minulý týždeň oznámil, že USA rokujú o nákupe bieloruského potašu. Podľa Havlíčka diskusie v pozadí bežia už niekoľko mesiacov. Bieloruský potaš je významnou komoditou pre globálnu ekonomiku a Spojené štáty sledujú aj vlastné ekonomické záujmy. Washington už v minulosti spájal zmierňovanie sankcií s prepúšťaním politických väzňov.
Havlíček upozorňuje, že americký a európsky prístup nemožno zamieňať. Kým USA nemajú s Bieloruskom spoločnú hranicu, Poľsko, Litva či Lotyšsko sú v inej bezpečnostnej situácii. Faktory, prečo je Bielorusko sankcionované a izolované, sa z európskeho pohľadu nezmenili. Dnes preto nie je dobrá chvíľa sankcie zmierňovať.
