Tri roky nonstop konfliktov v koalícii
Premiér Robert Fico sa vo svojej politickej kariére hrdí tým, že Smer dokázal vždy dovládnuť do konca volebného obdobia a že jeho vlády sú známe svojou stabilitou. Dianie na sklonku jeho štvrtej vlády však toto tvrdenie výrazne narúša. Fico už druhýkrát za tri roky hrozí možnosťou predčasných volieb. Trojkoalícia Smeru, Hlasu a SNS navyše nie je politicky stabilná už od volieb.
Hádky hneď od začiatku
Koalícia sa dostala do nepríjemnej situácie ešte skôr, ako bola vôbec vymenovaná vláda. Prezidentka odmietla vymenovať Rudolfa Huliaka na post ministra životného prostredia a nakoniec miesto neho nominovali Tomáša Tarabu. Len mesiac nato vznikol prvý konflikt. Predseda SNS Andrej Danko na prelome novembra a decembra 2023 vystúpil proti plánu Erika Tomáša zrušiť rodičovský dôchodok. Do konca roka sa stihol Danko pohádať s Pellegrinim aj Ficom pre financovanie Globsecu.
Rozpad klubov
V roku 2024 vypukli krízy, ktoré v podstate trvajú dodnes. Začala ich kandidatúra Petra Pellegriniho na prezidenta. Ten sa o post uchádzal ešte ako predseda Hlasu a predseda parlamentu. Danko si už počas prezidentskej kampane začal nárokovať post predsedu parlamentu, ktorý chcel z koaličnej zmluvy odobrať strane Hlas. Bitka o tento post medzi SNS a Hlasom trvala nepretržite od začiatku roka 2024 do marca 2025, keď parlament zvolil Richarda Rašiho do pozície predsedu parlamentu.
Od septembra 2024 sa začali objavovať rebeli v kluboch Slovenskej národnej strany a Hlasu. Andrej Danko stratil až trojicu poslancov na čele s Rudolfom Huliakom. Huliakovi sa podarilo vybojovať aj prvú zmenu vo vláde, keď sa stal ministrom športu a cestovného ruchu a vymenil na tomto poste nominanta SNS Dušana Keketiho.
V strane Hlas rovnako „rebelovali“ poslanci: Radomír Šalitroš, Samuel Migaľ, Ján Ferenčák a Roman Malatinec. Migaľovi a Šalitrošovi sa podarilo vybojovať si rezort investícií a Malatinec prešiel k Huliakovi. Jána Ferenčáka napokon zo strany úplne vylúčili, keď v parlamente nehlasoval spolu s koalíciou.
Súčasná kríza a hrozba predčasných volieb
Tieto najväčšie otrasy v koalícii vedú priamo až k súčasnej kríze medzi Tarabom a Dankom, keď sa Robert Fico vyhráža tým, že ak sa dvojica nedohodne, riešením sú predčasné parlamentné voľby v januári budúceho roka. Od začiatku vlády v roku 2023 sa vo vláde vymenili traja ministri. Ministerka zdravotníctva Zuzana Dolinková odišla v októbri 2024, Dušana Keketiho nahradil Rudolf Huliak, za ministra investícii Richarda Rašiho nastúpil Samuel Migaľ a z pozície vicepremiéra musel odísť po kauze „slayáda“ aj Peter Kmec.
Konflikty Danka s partnermi
Od počiatku vzniku vlády Smeru, Hlasu a SNS bublalo pod povrchom viacero nezhôd. Jednou takou je obranná dohoda s USA, nákup zbraní a vysielanie vojakov. Šéf SNS Danko viackrát kritizoval Roberta Kaliňáka za to, že nesplnil sľub a nezrušil obrannú dohodu so Spojenými štátmi, ktorú odobrila bývalá vláda. Danko počas troch rokov vlády rovnako odmietal vysielanie vojakov v rámci štruktúr NATO do Pobaltia a kritizoval masívne investície do protivzdušnej obrany s argumentom, že štát by mal tieto zdroje použiť radšej na výstavbu národnej nemocnice.
Danko sa počas troch rokov viackrát pustil aj do Maroša Šefčoviča a nepriamo tak aj do Roberta Fica. Slovenská národná strana ostro odmietala opätovnú nomináciu Maroša Šefčoviča na post slovenského eurokomisára. Andrej Danko odmietol so Šefčovičom čo i len stáť na spoločnej tlačovej konferencii a verejne ho obvinil, že „zapredal štát“. Šéf SNS žiadal aj odvolanie slovenského vyslanca pri OSN, keď Slovensko hlasovalo za rezolúciu odsudzujúcu ruskú agresiu. Okrem toho Danko kritizoval aj ministra Šaška pre kauzu záchraniek, bývalú ministerku Hlasu Zuzanu Dolinkovú či vicepremiéra vlády Petra Kmeca.
