Enrique Iglesias priniesol do Bratislavy svetovú latino šou
Kráľ latino popu vystúpil na Slovensku tretíkrát a hoci organizátor zariskoval, keď si vybral Národný futbalový štadión, bol to Enriqueho najlepší koncert u nás. Pred tretím bratislavským koncertom Enriqueho Iglesiasa som bol trochu skeptický. Nieže by mi nestačilo viac než sto miliónov albumov, ktoré španielsky spevák celosvetovo predal, či množstvo hitov, ktoré ho už tridsať rokov právom radia medzi hviezdy. Kráľ latino popu však najsilnejšie obdobie v hitparádach zažil ešte začiatkom tohto storočia.
Na Slovensku navyše doteraz vypredal iba menšie arény. V roku 2009 vystúpil v Národnom tenisovom centre a o desať rokov neskôr zaplnil Zimný štadión Ondreja Nepelu. Tentoraz sa však organizátor rozhodol zariskovať a vybral si Národný futbalový štadión. Tehelné pole je aj v hudbe iná liga.
Hodný povesti kráľa
Moje obavy sa ukázali ako neopodstatnené už pred koncertom. Enrique zaplnil 30-tisícový štadión takmer do posledného miesta. A bolo cítiť, že si na svojom vystúpení dal záležať. Obrovské pódium, dokonalý zvuk, masívne LED steny, lasery a pyrotechnika podčiarkli atmosféru veľkého vystúpenia.
Tú dotvárali aj svietiace náramky pre fanúšikov, aké poznáme z koncertov Taylor Swift či Coldplay. Včera večer však išlo hlavne o hudbu. Enrique nepotreboval žiadne pompézne kostýmy ani desiatky tanečníkov, no aj tak predviedol šou hodnú svetového umelca. Svojej povesti kráľa latino popu nezostal nič dĺžny a odohral svoj najlepší slovenský koncert.
Prvú cenu Grammy dostal už za svoj debutový album v španielčine, no svetovú slávu mu priniesla až anglická tvorba a tieto dve stránky jeho kariéry odrážala aj skladba koncertu. Enrique so svojom deväťčlennou kapelou dávkoval hity premyslene.
Večer otvárala skladba Súbeme la Radio z jeho albumu Final Vol.1 z roku 2021, ale keď chvíľu nato zaznela pieseň Be With You, spievalo a tancovalo celé publikum. A to bol iba začiatok. Sobotný večer bol zložený z jeho najväčších hitov: Heartbeat, Bailamos, Taking Back My Love, I Like How It Feels, Hero, Bailando či I Like It.
Objatia a dotyky
Prišli však aj nečakané hudobné spojenia. Heartbeat tak prešiel do skladby Wicked Game od Chrisa Isaaka, ktorú však mnohí poznáte skôr v podaní skupiny HIM. Zaujímavé bolo aj prepojenie slávnej Enriqueho piesne Escape s ešte slávnejším megahitom Sweet Dreams (Are Made of This) od kapely Eurythmics.
Asi v polovici koncertu si Enrique odskočil na akustický stage uprostred štadióna, aby so svojou dlhoročnou vokalistkou Laurou Jane odspieval duet Takin’ Back My Love. Po ňom si symbolicky pripil s celým štadiónom. Bratislavské publikum si však získal dávno predtým.
Od prvého momentu rozdával úsmevy na všetky strany a často spieval na bariérach priamo do očí svojim fanúšičkám. Dotykom sa vôbec nebránil, a tak prišlo na nejedno objatie. V istom momente to dokonca vyzeralo, že ho náruživé slovenské fanúšičky vyzlečú z košele. Publikum, najmä tá ženská časť, Enriqueho Iglesiasa prosto miluje.
Počas celého večera dokazoval, že za tých viac ako 30 rokov na scéne vystaval katalóg, ktorý by zaplnil aj oveľa viac ako len dve hodiny. To najlepšie si, klasicky, nechal až na koniec. Po tom, ako kapela odohrala záverečnú skladbu základného setlistu Tonight (I’m Lovin’ You) sa vrátili s megahitom Hero, ktorý som už s Iglesiasom spieval aj ja.
Najväčšie hity na koniec
Koncert však uzavreli až štyri hity. Zaznela aj skladba El perdón, ktorú Iglesias naspieval spolu s Nickym Jamom na jeho album Fénix. Prišlo aj na Enriqueho najväčší hit Bailando, ktorý ma na Spotify vyše miliardu vypočutí. A po záverečnej I Like It sa spomínaná pyrotechnika predviedla naplno.
Vybuchovalo a vystreľovalo azda všetko, čo len mohlo. Ohne, ohňostroje i konfety. Štadiónom lietali obrovské balóny s iniciálkami E I. Vyzeralo to ako vyvrcholenie poriadnej párty. V týchto zložitých časoch by sme takúto párty potrebovali ideálne raz do týždňa alebo aspoň do mesiaca. Toľko vysmiatych ľudí pokope som nevidel, ani sa nepamätám.
Ako sa hovorí, do tretice všetko dobré, a teraz to platilo najmenej stokrát. Enrique na začiatku kariéry odmietol vystupovať pod menom Iglesias, aby sa nepriživoval na sláve svojho otca, najpredávanejšieho latino speváka Julia Iglesiasa. Po tridsiatich rokoch kariéry však niet pochýb o tom, že talent rozosmiať i dojať publikum po ňom zdedil práve on. Právom nesie jeho odkaz ďalej a stále to robí výborne.
