Je toto začiatok konca rakoviny? Očkovanie je prelomové
Vývoj protinádorových vakcín vyvoláva nádej u pacientov na celom svete. Odborníci však upozorňujú, že nejde o univerzálny všeliek, ale o cielenú podpornú liečbu.
Najväčšiu pozornosť v súčasnosti pútajú mRNA vakcíny proti melanómu. Ide o prvú personalizovanú protinádorovú vakcínu, ktorá prešla III. fázou klinických skúšok, čo otvára cestu k jej registrácii. Doterajšie päťročné údaje z II. fázy testovania ukázali zníženie rizika recidívy alebo úmrtia približne o 49 percent a vzdialených metastáz približne o 59 percent.
Onkológ Kamil Karpowicz zároveň upozorňuje, že tento typ liečby nefunguje ako klasická vakcína známa napríklad z prevencie osýpok. „Nie je to riešenie na všetky nádory. Je to podporná liečba, zatiaľ používaná najmä po operácii, aby sa zabránilo návratu ochorenia,” vysvetľuje odborník.
Ako fungujú personalizované vakcíny
Princíp spočíva v tom, že mRNA vakcíny slúžia ako návod pre imunitný systém, ktorý mu pomáha rozpoznať „nepriateľa” v podobe nádorových buniek. Ako približuje Karpowicz, pri personalizovanom prístupe sa odoberie vzorka nádoru konkrétneho pacienta, sekvenujú sa jeho mutácie a vyberú sa neoantigény jedinečné pre daný nádor.
Na tomto základe sa vyrába individuálna vakcína prispôsobená konkrétnemu pacientovi. Lekár priznáva, že takáto presnosť je veľkou výhodou, ale aj výzvou, pretože výroba je zložitá, nákladná a časovo náročná.
Nie všetky vyvíjané vakcíny sú však plne personalizované. Príkladom je vakcína proti Lynchovmu syndrómu, ktorá sa zameriava na bežné neoantigény charakteristické pre rakovinu s takzvanou mikrosatelitovou nestabilitou. Zjednodušene povedané, je zameraná proti spoločným znakom tejto skupiny nádorov, a preto môže byť pripravená pre mnohých ľudí naraz.
Testovanie pri rôznych typoch rakoviny
Okrem melanómu sa vakcíny testujú aj pri rakovine pankreasu, nemalobunkovom karcinóme pľúc, rakovine obličiek, hrubého čreva, močového mechúra, hlavy a krku, pri glióme a tiež v rámci prevencie u ľudí s genetickou predispozíciou, ako je Lynchov syndróm.
Pri Lynchovom syndróme vakcína vyvolala imunitnú odpoveď u všetkých hodnotených osôb, pričom pretrvávala po roku u 85 percent z nich. Ide však o skoré štádium výskumu, v ktorom sa hodnotila predovšetkým bezpečnosť a reakcia imunitného systému, nie skutočná prevencia vzniku rakoviny.
Bezpečnosť a dostupnosť liečby
Doterajšie údaje o bezpečnosti sú podľa odborníka upokojujúce. V štúdii zameranej na Lynchov syndróm neboli hlásené žiadne závažné nežiaduce udalosti. Samotné mRNA vakcíny zvyčajne spôsobujú mierne a prechodné príznaky, ako sú reakcie v mieste vpichu, únava, zimnica či príznaky podobné chrípke.
Závažnejšie vedľajšie účinky pozorované pri melanóme, vrátane zápalu čriev alebo endokrinných porúch, sú spôsobené najmä sprievodnou imunoterapiou, nie samotnou vakcínou. Zároveň platí, že ide stále o experimentálnu liečbu, ktorej dlhodobý bezpečnostný profil sa ešte len spoznáva.
Najväčší úžitok z vakcín dnes môžu mať dve skupiny pacientov. Prvou sú pacienti po operácii s vysokým rizikom recidívy, u ktorých má vakcína odstrániť zvyškové nádorové bunky a zabrániť návratu ochorenia. Druhú skupinu tvoria osoby so silnou genetickou záťažou, ako je Lynchov syndróm, kde sa testuje preventívny prístup ešte pred vznikom rakoviny.
Dostupnosť liečby pre pacientov je otázkou rokov, nie mesiacov, a závisí od typu nádoru. Pri melanóme môže registrácia nastať najskôr, pravdepodobne v priebehu najbližšieho roka až dvoch. Pri rakovine pankreasu, pľúc či obličiek sú potrebné výsledky pokročilých štúdií, takže ide skôr o niekoľko rokov. K tomu sa pridáva logistická výzva rozvinúť schopnosť rýchlej individuálnej výroby vo veľkom meradle.
Vakcína proti rakovine už existuje
V diskusii o vývoji nových protinádorových vakcín sa často zabúda, že vakcínu chrániacu pred rakovinou už k dispozícii máme. Ide o vakcínu proti HPV, ktorá zabraňuje okrem iného vzniku rakoviny krčka maternice.
Nižšia zaočkovanosť proti HPV je podľa odborníkov dôsledkom dlhoročných dezinformácií, nízkej kultúry očkovania, nedôvery, mýtov o údajnej škodlivosti a v niektorých prípadoch aj nepríjemného prepojenia vakcíny s témou sexuality. Vo všeobecnosti ide o výsledok strachu a nedostatku spoľahlivých informácií.
Príkladom úspešného prístupu je Švédsko, kde sa očkovanie proti HPV vykonáva od roku 2012 priamo v školách, dnes aj u chlapcov, pričom zaočkovanosť dosahuje približne 80 percent a viac. Kľúčom nie je podľa odborníka lepší prístup rodičov, ale organizácia. Keď sa očkovanie vykonáva v škole ako prirodzená a štandardná súčasť starostlivosti, mizne bariéra v podobe nutnosti objednať sa a dopraviť dieťa na očkovanie.
