Ešte spravím tisíc krokov, no riad už umyť nedokážem
Je ráno a Petra hľadí na kopu riadu v dreze. Rada by ho umyla, no nemôže. Zobralo by jej to toľko síl, že by sa po zvyšok dňa už nedokázala pohnúť. Musí neustále premýšľať nad každým pohybom, pretože ju stojí cennú energiu.
„Už ani kávu nepijem tak ako kedysi, jej príprava je pre mňa vyčerpávajúca. Keď zdvihnem malý balíček kávových zŕn, miniem energiu, ktorú neskôr potrebujem napríklad na to, aby som si umyla ruky,“ hovorí Petra Banášová.
Pred pár rokmi absolvovala baristický kurz. Dnes je všetko inak. „Užívam si prítomnosť. Chodím na koncerty, cestujem a smejem sa, aj keď sa mi na poli zasekne vozík a musia ma vyslobodzovať hasiči,“ usmieva sa.
Keď doma prvýkrát spadla, celá rodina musela odísť do vedľajšej miestnosti. Nechcela, aby jej pomáhali, chcela sa postaviť úplne sama. Dnes na sociálnych sieťach ukazuje, ako vyzerá život s ochorením, ktoré jej postupne berie kontrolu nad telom a časom napadne aj srdce a pľúca.
„Vždy som si všetko hradila sama. Dnes som v stave, že potrebujem nový vozík so silnejším pohonom a auto, aby som mohla fungovať,“ vysvetľuje, prečo sa rozhodla založiť zbierku, ktorej sa roky bránila.
