Majú 30 rokov a strácajú vieru v zmysel práce. „Načo mi boli celé tie skúsenosti?“
Umelá inteligencia mení vysnívané kariéry na zdroj úzkosti. Príbehy mladých ľudí ukazujú, ako strach z budúcnosti a tlak na výkon formujú generáciu Z v práci.
„Dlho som verila, že keď mám dobré vzdelanie, vysnívanú prácu a postupujem v kariére, mala by som byť šťastná,“ hovorí Aleksandra. Avšak nie je. Agnieszka po siedmich rokoch práce pociťuje profesionálnu stagnáciu a Anna už na začiatku kariéry hľadala plán B.
Záľuba nahradená umelou inteligenciou?
Agnieszka mala deväť rokov, keď si začala viesť denník. Dnes sa blíži k tridsiatke a presne si pamätá jeden z prvých zápisov: „V budúcnosti chcem byť novinárkou.“ Vždy vedela, že má talent na písanie. Ukončila štúdium na Fakulte žurnalistiky Varšavskej univerzity s vyznamenaním. Začínala na stáži v malej miestnej redakcii, neskôr získala stáž v celoštátnom médiu. Po siedmich rokoch práce sa stala špecialistkou na obsah na vysokej pozícii.
Roky robila presne to, o čom snívala ako dieťa. Napriek tomu čoraz častejšie uvažuje o zmene. „Bojím sa, že mi umelá inteligencia vezme všetko, čo milujem a v čo verím,“ priznáva. „Najviac ma nedesí strata práce, ale myšlienka, že to, v čom som dobrá a čo naozaj milujem, stratí svoju hodnotu.“
Výmena zamestnania už pred 30-tkou
Agnieszka už nejaký čas cíti, že uviazla. Zarába menej, než by chcela a po rokoch práce nevidí jasnú cestu rozvoja. Hovorí o pocite profesionálneho marazmu, ktorý jej začína brať radosť z práce. „Je to pre mňa priam utrpenie,“ hovorí 29-ročná žena. Myšlienka na zmenu odboru sa objavuje čoraz častejšie.
Sociológ a biznisový psychológ Filip Dokurno vysvetľuje, že trh práce čoraz častejšie priraďuje k pozíciám veľmi úzke súbory zručností. Podľa neho môže rozvoj AI ešte viac posilniť pocit neistoty, najmä keď firmy vnímajú nové technológie predovšetkým ako spôsob úspor. Zároveň však upozorňuje, že budúcnosť nemusí znamenať úplné nahradenie ľudských zručností.
Potenciálny plán B
Anna má 26 rokov a práve ukončila magisterské štúdium v oblasti mediálnej výchovy. Dnes priznáva, že už vtedy mala pochybnosti, či je to správna cesta. Rozvoj umelej inteligencie a zmeny v médiách ju prinútili vážne premýšľať o svojej budúcnosti. Krátko po ukončení magisterského štúdia sa dostala na logopédiu.
„Motiváciou na štúdium bola najmä situácia spojená s rozvojom AI. Nechcem byť ‚vyhodená‘ z trhu práce,“ hovorí. Aj keď sa jej obavy o médiá ukážu ako prehnané, verí, že dodatočné vzdelanie nebude stratou času.
Generácia Z cíti tlak
V prieskume ManpowerGroup z roku 2025 vyjadrilo spokojnosť s prácou 60 % mladých pracovníkov. Každodenný silný stres zažívalo 61 % žien a 55 % mužov z generácie Z, čo bol najvyšší podiel spomedzi skúmaných generácií. Podľa štúdie EY z roku 2025 sa 43 % zástupcov generácie Z obáva, že rozvoj generatívnej AI prispeje k rastu nezamestnanosti.
Zanechala právo, aby pomáhala ľuďom
Aleksandra má 37 rokov a už ako dievčatko vedela, že chce pomáhať druhým. Vybrala si právo, no na konci štúdia narazila na tvrdú realitu. Po prvom sklamaní sa dostala do Vzdušných síl a potom do malej firmy, kde prišla s nápadom založiť marketingové oddelenie. O niekoľko rokov neskôr sa stala marketingovou riaditeľkou.
Profesionálny úspech mal však svoju cenu. „Mala som pod sebou veľa ľudí, ale zároveň som pracovala za niekoľko osôb. Nakoniec telo nevydržalo.“ Dnes už tri roky pôsobí v oblasti wellness a prírodnej regenerácie. „Mám to, čo som vždy chcela – napĺňa ma to, čo robím, pretože pomáham ľuďom,“ hovorí.
Zmena osobného rozvoja
Aleksandra tvrdí, že jej príbeh je predovšetkým o zmene pohľadu na prácu. Roky hľadala ďalšie pozície a možnosti rozvoja. Nakoniec pochopila, že nejde o ďalšiu prácu, ale o taký model práce, ktorý bude prispôsobený jej životu. Podľa nej práve toto často chýba ľuďom, ktorí uviazli v práci, ktorú nechcú robiť.
