Pellegrini v OSN: Vojna na Ukrajine nemá vojenské riešenie, treba hľadať cestu k mieru
Slovenský prezident Peter Pellegrini po vystúpení na Valnom zhromaždení OSN uviedol, že konflikt na Ukrajine treba riešiť diplomatickou cestou. Hovoril aj o ochrane civilnej infraštruktúry a regulácii umelej inteligencie.
Prezident SR Peter Pellegrini označil v noci na štvrtok svoje vystúpenie vo všeobecnej rozprave 81. Valného zhromaždenia OSN krátko predtým za priame a bez diplomatických balastov. Na brífingu pre slovenských novinárov zdôraznil, že konflikt na Ukrajine nemá vojenské riešenie, čo Slovensko hovorí už niekoľko rokov a teraz o tom začínajú hovoriť aj svetoví lídri.
„Ostro som odsúdil útoky na energetickú infraštruktúru, na civilné budovy a zároveň som poukázal na to, že zima a chlad sa stávajú zbraňou, ktorou chce Ruská federácia zlomiť na kolená Ukrajinu,“ vyhlásil. Nadchádzajúca zima bude podľa neho pre obyvateľov Ukrajiny dosiaľ najhoršia vzhľadom na devastačné útoky na energetickú infraštruktúru.
Dohoda o neútočení
Podľa slovenského prezidenta sa treba usilovať o zastavenie paľby a ak to nebude možné, aspoň sa pokúsiť dosiahnuť dohodu o neútočení na určitú infraštruktúru či civilné objekty. „To by bol dobrý začiatok, ktorý by nás mohol postupne priniesť k tomu, že by sme konečne mohli začať túto vojnu riešiť diplomatickou cestou,“ myslí si.
Upozornil, že americký veľvyslanec pri OSN Mike Waltz na stredajšom zasadnutí Bezpečnostnej rady OSN vyzval na zastavenie zabíjania s tým, že vojna medzi Ruskom a Ukrajinou nemá vojenské riešenie.
Unavený svet konfliktom
Podľa Pellegriniho vidno, že svet je z vojny na Ukrajine unavený – aj preto, že tento rok sa rozhorelo viacero ďalších konfliktov. „Ukrajina sa síce bráni, ale tú vojnu akoby svet začal postupne považovať za jednu z vojen, ktorú dnes vo svete máme,“ zhodnotil svoje dojmy z vystúpení a rokovaní v OSN.
Prezident sa v prejave na Valnom zhromaždení venoval aj umelej inteligencii. Hovoril o potrebe regulácie umelej inteligencie využívanej v autonómnych zbraniach. Podľa neho treba túto oblasť regulovať na pôde OSN podobne, ako sa v minulosti stanovili obmedzenia na zbrane hromadného ničenia, kazetovú muníciu či míny.
Výzvy umelej inteligencie
V prejave upozornil aj na nepriaznivé dôsledky používania umelej inteligencie na vzdelanie, ako sa to ukázalo aj v nedávnych testoch PISA. Tie podľa neho odhalili pokles schopnosti mladých ľudí porozumieť čítanému textu a narábať logicky s informáciami. „To znamená, je to pred nami ďalšia veľká výzva, aby umelá inteligencia – na jednej strane nám uľahčujúca život – nespôsobila pokles vzdelanosti svetovej populácie, hlavne mladej generácie,“ varoval.
Ako pozitívum umelej inteligencie v medzinárodných vzťahoch uviedol to, že dokáže analyzovať dáta či vzorce správania a tak predvídať hroziaci konflikt.
Kandidatúra Slovenska
Venoval sa aj kandidatúre Slovenska na pozíciu nestáleho člena Bezpečnostnej rady OSN na roky 2028 a 2029, ktorá má podľa neho veľkú podporu. „Ak niekto zľahčuje tú situáciu, že sme jediný kandidát z tohto regiónu, ja, naopak, hovorím, že kandidatúra Slovenska je taká silná, že ostatné krajiny zvážili, či budú so Slovenskom súperiť,“ povedal s tým, že Slovensko sa na ňu pripravovalo niekoľko rokov.
„Je aj na nás, aby sme priniesli možno pohľad malej krajiny, ktorá si za rokovacím stolom nebude riešiť svoje vlastné mocenské záujmy, ale bude vedieť byť neutrálnym hráčom, zmierovateľom alebo krajinou, ktorá bude hľadať dialóg a snažiť sa za rokovací stôl dostať aj znepriatelené strany,“ dodal prezident.
