Generál Golian a Tiso v jednej cele? Film sa musí pýtať aj na to, pri čom už archívy stíchli, vysvetľuje režisér Štepka
Režisér Juraj Štepka prináša nový hraný film o generálovi Jánovi Golianovi, hrdinovi Slovenského národného povstania. Podľa jeho slov dodnes neexistuje ucelená historická monografia o tomto veliteľovi, a preto sa rozhodol tento dlh splatiť prostredníctvom filmového plátna.
Po premiérach na festivale Cinematik v Piešťanoch a v Banskej Bystrici absolvoval aj londýnsku premiéru v Picturehouse v Cinema Museum. „Každé publikum bolo iné – a musím povedať, že moji Londýnčania mi rozumeli,” uviedol.
Zdôraznil, že ho mrzí atmosféra, v ktorej si ľudia začínajú závidieť aj to, keď niekto niečo vytvorí. „Nakrútiť film nie je súťaž o to, kto koho porazí. Je to niekoľkoročná práca desiatok a stoviek ľudí,” dodal.
Hrdinstvo a internetová kritika
Režisér sa vyjadril aj k povaha dnešného hrdinstva. „Povedať režisérovi kritiku priamo do očí je malou formou dnešného hrdinstva,” povedal s tým, že za svojím názorom treba stáť.
Poukázal na paradox, keď v sále filmu diváci zatlieskajú, no na internete sú zrazu veľmi odvážni. „Internet zmenil nástroje, nie človeka. Kedysi sa ľudia hádali na námestí, dnes sa hádajú za klávesnicou,” uviedol.
Stretnutia s pamätníkmi
Pred nakrúcaním hľadal ľudí, ktorí boli priamo pri generálovi Golianovi. Branislav Tvarožek bol jedným z posledných, ktorí túto osobnú skúsenosť mohli odovzdať. Režisér spomína na chvíľu, keď sa ho opýtal, či sa jeho ruky niekedy dotkli generála Viesta. „Povedal mi, že som po osemdesiatich rokoch prvý človek, ktorý sa ho na to opýtal,” uviedol Štepka.
Tvarožek mu opísal scénu z Donovál, ktorú použil vo filme. „Verím Braňovi Tvarožkovi. Bol to zásadový človek, ktorý celý život hovoril to, čomu veril,” povedal režisér.
Druhý bojovník z Povstania, Vladimír Strmeň, je Štepkovým osobným priateľom. „Film sa mu veľmi páči. Akékoľvek odchýlky si nepripúšťa,” uviedol režisér.
Filmová štylizácia verzus historické fakty
Na adresu kritiky, že si viacero scén prispôsobil, Štepka reagoval: „Toto je môj Golian. A môj filmový Golian nie je učebnica dejepisu.”
Vysvetlil, že na historické fakty máme monografie a archívy. „Ja som chcel natočiť hraný film, ktorý sa dostane k ľuďom. Vo svojom Golianovi som si dovolil dramatizovať postavy aj dej,” povedal.
Reagoval aj na kritiku scény medzi Golianom a nemeckým admirálom Canarisom. „Nemusím nikomu dokazovať, že tá konkrétna veta zaznela v konkrétny deň a v konkrétnej cele. Podstatné pre mňa bolo, že Ján Golian a Wilhelm Canaris sa vo Flossenbürgu v rovnakom čase nachádzali,” uviedol.
K scéne s Jozefom Tisom, ktorá podľa historikov nemá oporu v prameňoch, povedal: „Zatiaľ netvrdím, že návšteva Jozefa Tisa u Goliana je historicky doložená udalosť. Zatiaľ je to moja dramatická predstava situácie.”
Dodal, že film má právo položiť otázku, čo by si títo dvaja ľudia povedali, keby sa v tej cele naozaj stretli. „Pri histórii sú niekedy najzaujímavejšie práve tie miesta, kde archív stíchne,” uzavrel.
