Konsolidačné opatrenia nepriniesli očakávané ozdravenie financií ani rast ekonomiky
Napriek trom konsolidačným balíčkom sa dlh Slovenska šplhá k 92 miliardám eur. Najvyšší kontrolný úrad varuje, že každého obyvateľa už zaťažuje dlh vo výške 16 700 eur.
Ozdravenie verejných financií sa ani po treťom kole konsolidačných opatrení neprejavilo v lepšom hospodárskom raste, v znižovaní hrubého dlhu či udržateľných zmenách v sociálnom systéme a zdravotníctve. Pokles súkromných investícií na národnej úrovni, vojna na Ukrajine, pretrvávajúce napätie na Blízkom východe či neistoty na svetových trhoch sa negatívne premietajú do vývoja ekonomiky v európskom i slovenskom meradle. Informovala o tom správa Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) SR o rozpočtovom hospodárení za 1. polrok 2026.
Hrubý dlh verejnej správy môže podľa úradu na konci roka 2026 atakovať úroveň 63,7 %, čo zodpovedá 92 miliardám eur.
V skratke
Trojité konsolidačné balíky nezabezpečili rýchlejší rast, nižší dlh ani reformy.
Hrubý dlh verejnej správy môže v roku 2026 dosiahnuť 92 miliárd eur.
Priemerný dlh na jedného obyvateľa Slovenska dosahuje približne 16 700 eur.
Andrassy: Každý občan bude mať na pleciach dlh 16 700 eur
„Ak sa pozrieme na prognózu, z ktorej vychádzal návrh tohtoročného rozpočtu, tak napriek trom konsolidačným balíčkom sa dlh šplhá k 90 miliardám eur. Pre zjednodušenie to znamená, že každý občan Slovenska, počnúc novorodencom a končiac seniorom, bude mať na pleciach už dlh 16 700 eur. Každé euro dlhu štátu pritom ide na vrub občanov, pretože oni sa musia skladať na jeho splácanie,“ priblížil predseda NKÚ Ľubomír Andrassy.
Len v prvých šiestich mesiacoch roka smerovalo podľa neho zo štátnej kasy na obsluhu dlhu viac ako 1,4 miliardy eur, čo je medziročne viac o 390 miliónov eur.
Zvýšenie príjmov verejnej správy
Konsolidačné opatrenia z ostatných troch rokov prispeli v tomto roku k zvýšeniu príjmov verejnej správy a medziročne, za prvých šesť mesiacov, vzrástli o 6,8 %. Ide pritom o vyšší výber DPH, do ktorého sa premietla silnejšia spotreba domácností a mierny nárast miezd.
NKÚ vidí pri plnení rozpočtových cieľov riziká, ktoré súvisia okrem iného s nevyhodnocovaním účinnosti prijatých konsolidačných opatrení (napríklad transakčná daň, vyššie zdaňovanie práce), so znížením spotrebiteľského dopytu, rastom cien energií či pohonných látok, ale tiež neriešením negatívneho demografického vývoja a pretrvávajúcim kritickým zadlžovaním v zdravotníctve.
Najväčšou záťažou pre rozpočet slovenskej verejnej správy sú podľa NKÚ výdavky na dôchodkový systém. Sociálna poisťovňa vyplatila na dôchodkové dávky za prvých šesť mesiacov viac ako 6,1 miliardy eur, pričom v porovnaní s rovnakým obdobím roku 2025 ide o nárast o 3,7 %. Na starobné či predčasné starobné dôchodky smerovalo bezmála 82 % všetkých zdrojov, druhou najväčšou položkou sú financie určené na vyplácanie invalidných dôchodkov.
Riziká v zdravotníctve
NKÚ pri pohľade na vývoj rozpočtového hospodárenia za prvý polrok 2026 upozorňuje parlament i kompetentné štátne inštitúcie, že záväzky v rezorte zdravotníctva dosiahli na začiatku roka úroveň 2,4 miliardy eur. Dlh 13 verejných univerzitných a fakultných nemocníc sa dostáva na úroveň 1,4 miliardy eur.
Úrad aktuálne identifikoval dve riziká. Jedno súvisí s tým, že ministerstvo zdravotníctva ako nositeľ zodpovednosti nemá k dispozícii verifikované údaje za prvých šesť mesiacov roka, pretože menilo spôsob nahlasovania ekonomických údajov do centrálneho systému a objektívne dáta by malo mať k dispozícii koncom septembra.
„Nielen prvé riziko, ale hlavne to druhé ukazuje na vážne rezervy vo finančnom riadení jednej z kľúčových verejných politík, kde ročne smeruje viac ako 10 miliárd eur od občanov. Ide o veľmi rizikové odstupovanie miliónových záväzkov štátnych nemocníc súkromnej spoločnosti, ktorá sa špecializuje na odkupovanie a kapitalizáciu pohľadávok,“ dodal Andrassy.
