Dlhová pasca sa otvára dokorán. Štát stráca stámilióny eur, zaplatíme to v zdravotníctve aj na školách
Investori si pýtajú od štátov za pôžičky čoraz viac. Výnos päťročného dlhopisu Nemecka v uplynulých dňoch prekročil trojpercentnú hranicu a nachádza sa na vyššej úrovni, akú dosiahol po začiatku invázie Ruska na Ukrajinu.
Analytik J&T banky Stanislav Pánis upozorňuje, že v prípade Spojených štátov vidíme najdlhší medvedí dlhopisový trh v modernej histórii. „Ceny amerických štátnych dlhopisov sa nedokázali vrátiť na maximá z augusta 2020 už takmer šesť rokov, čo predstavuje najdlhší nominálny drawdown od začiatku dostupných historických štatistík,“ uviedol.
Čo stojí za rastom výnosov
Analytik ČSOB Marek Gábriš menuje viacero faktorov: rast dlhu viacerých krajín vrátane veľkých ekonomík, rast dopytu po financovaní kvôli investíciám spojeným s umelou inteligenciou a výdavkami na obranu, vyprchávajúci efekt kvantitatívneho uvoľňovania a nárast oficiálnych úrokových sadzieb.
Odborník na osobné financie Ján Tonka priblížil, že veľké technologické firmy financujú výstavbu dátových centier aj dlhopismi s dlhou dobou splatnosti. „Kým USA majú od agentúry S&P rating AA+, Microsoft a Johnson & Johnson si udržali najvyššie hodnotenie AAA,“ všíma si Tonka.
Ako je na tom Slovensko
Tonka pripomína, že Európska komisia očakáva bez ďalších opatrení rast slovenského dlhu na 66,9 percenta HDP v roku 2027. Napriek tomu štát zatiaľ problém s pôžičkami nemal. Priemerné prevýšenie dopytu nad ponukou dlhopisov vzrástlo z 1,8 na 2,4-násobok.
Gábriš upozorňuje, že na držbe slovenských vládnych dlhopisov dosahuje podiel zahraničných investorov asi 60 percent. „Pri prípadnej kríze spravidla bývajú nervóznejší a rýchlejšie opúšťajú trh,“ priblížil.
Pánis dodáva, že slovenský dlhopisový trh je oproti ostatným európskym trhom malý a s nízkou likviditou. Pozitívom je zaradenie slovenských dlhopisov do FTSE World Government Bond Indexu od júna.
Úroky ukrajujú z rozpočtu
Pánis sumarizuje, že zatiaľ čo pred piatimi rokmi nedosahovali náklady na dlh ani jedno percento HDP, aktuálne nie sme ďaleko od dvojnásobku. Ak si štát požičia 10 miliárd eur o jeden percentuálny bod drahšie, vyjde ho to na úrokoch o 100 miliónov eur ročne viac.
„Čím viac budeme musieť platiť na dlh, tým menej peňazí ostane na zdravotníctvo, sociálnu starostlivosť, školstvo či vedu, ak vláda nebude chcieť znova zvyšovať dane,“ vyjadril obavy Pánis.
Riziko ďalšej dlhovej krízy
Tonka vysvetľuje, že riziko dlhovej krízy rastie, keď vyššie úroky nadmerne zaťažujú štátny rozpočet a investori začnú pochybovať, či štát dokáže dlhodobo splácať záväzky. V Európe by pozornosť upriamil hlavne na Francúzsko a Taliansko.
Pánis opisuje Francúzsko ako časovanú bombu možnej ďalšej dlhovej krízy. „Čelí pomalému ekonomickému rastu pri vysokých rozpočtových schodkoch okolo piatich percent HDP a dlhu takmer na úrovni 120 percent veľkosti ekonomiky,“ vyjadril sa skepticky Pánis.
Tonka vyzdvihuje dôležitosť slovenského členstva v eurozóne. Menová únia má dnes viac možností, ako zasiahnuť – vrátane eurovalu a ďalších nástrojov Európskej centrálnej banky. „Môžu pomôcť upokojiť trhy, ak panika vytlačí výnosy na úrovne, ktoré nezodpovedajú hospodáreniu krajiny,“ uzatvára.
