Minister Šutaj Eštok prehral ďalší súdny spor o odvolanie viceprezidenta Kišša
Rezort vnútra, vedený ministrom Matúšom Šutajom Eštokom (Hlas-SD), utrpel ďalšiu porážku v sérii súdnych sporov, keď správny súd v Bratislave zrušil rozhodnutie o odvolaní Branka Kišša, bývalého prvého viceprezidenta Policajného zboru. Súd rozhodol, že ministerstvo vnútra nezohľadnilo postavenie Kišša, ktorý bol chráneným oznamovateľom. Rozhodnutie o odvolaní upravilo ministerstvo v rámci organizačnej zmeny, ktorou minister zrušil funkcie viceprezidentov.
Nezákonnosť v odvolaní a organizačná zmena
Súdne rozhodnutie sa opiera o fakt, že ministerstvo vnútra pri realizácii organizačných zmien nezohľadnilo osobitné postavenie osôb dotknutých rozhodnutím, čo podľa súdu porušilo ich práva. Súd zošnuroval, že hoci minister má právo na organizačné zmeny v policajnej štruktúre, musí pri tom zohľadniť aj postavenie chránených oznamovateľov.
Možnosti odvolania
Ministerstvo má teraz možnosť podať kasačnú sťažnosť na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky. Podľa zákona má doručenie rozsudku platnosť, avšak v prípade akéhokoľvek prijatia do konania o sťažnosti, môže nastať odkladná účinnosť.
Reakcie na súdne rozhodnutie
Branko Kišš sa vo svojom vyjadrení vyjadril, že súdne rozhodnutie potvrdzuje stanoviská jeho právnych zástupcov a Úradu na ochranu oznamovateľov. Kišš trvá na tom, že odvolanie bolo nezákonné a v súlade s jeho postavením chráneného oznamovateľa. Ministerstvo vnútra zatiaľ na požiadanie o reakciu nevydalo oficiálne stanovisko, odkazujúc na tlačové oddelenie.
Ďalšie súdne spory s tzv. čurillovcami
Kiššova kauza je súčasťou širšej problematiky týkajúcej sa odvolaní a organizačných zmien v policajných zložkách, ktoré sa začali po nástupe nového vedenia ministerstva. Okrem Kišša sa odvolaní dotkli aj ďalších policajtov, ktorých ministerstvo považuje za členov takzvanej čurillovskej skupiny. V minulosti Úrad na ochranu oznamovateľov uložil pokuty ministerstvu vnútra za pochybné personálne rozhodnutia.
Záver
Rozsudok potvrdzuje narastajúce napätie medzi súdnym systémom a politickým vedením v oblasti vnútra, čím sa podčiarkuje význam ochrany oznamovateľov a súdnej kontroly nad rozhodnutiami ministerstva. Prípad Kišša môže mať významný dopad na politickú kultúru v Slovenskej republike a spôsob, akým budú v budúcnosti spravované orgány činné v trestnom konaní.
