Slovenské verejné financie v kritickom stave: Na stabilizáciu treba takmer 8 miliárd eur
Na snímke zľava predseda Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) Ján Tóth a člen RRZ Juraj Kotian počas tlačovej konferencie, FOTO TASR – Jakub Kotian.
Príliš vysoký a stále rastúci dlh, zhoršujúce sa globálne ekonomické prostredie a zlý stav dôchodkového systému predstavujú hlavné hrozby pre dlhodobú udržateľnosť verejných financií Slovenska. Aj keď štátna pokladnica dosiahla najvyššie príjmy za posledných 25 rokov, deficit zostáva alarmujúco vysoký a rýchlo sa zvýšuje zadlženie. Podľa najnovších správ od Rady pre rozpočtovú zodpovednosť by mali byť prijaté opatrenia za takmer 8 miliárd eur na stabilizáciu verejných financií.
Ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti a jeho zhoršenie
Kľúčový ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti sa v uplynulom roku zhoršil a už štvrtý rok po sebe sa nachádza v pásme vysokého rizika. Tento ukazovateľ ukazuje, aké zvýšenie daní a odvodov alebo zníženie výdavkov štátu by bolo potrebné na to, aby sa verejný dlh udržal pod 50 percentami hrubého domáceho produktu (HDP) v dlhodobom horizonte. V roku 2025 bola táto hodnota vypočítaná na 5,5 percenta HDP, čo predstavuje 7,9 miliardy eur.
Konsolidačná pasca a dočasné riešenia
Strážcovia zdravia verejných financií varujú, že aj napriek prijatiu troch konsolidačných balíčkov v posledných troch rokoch nedošlo k reálnemu zlepšeniu fiškálnej situácie. Navyše, vláda skombinovala zvyšovanie príjmov štátu cez dane a odvody s vyššími výdavkami, pričom mnohé opatrenia môžu byť len dočasné.
Konsolidačná pasca, pozorovaná expertmi, uvádza, že zvyšovanie príjmov prostredníctvom daní a odvodov môže zhoršiť konkurencieschopnosť ekonomiky, čo môže v budúcnosti vyžadovať ďalšie škrtanie výdavkov.
Starnúca populácia a problémy so zdravotníctvom
Dôchodkový systém je jedným z hlavných faktorov prispievajúcich k dlhodobej udržateľnosti, pričom v nadchádzajúcich rokoch sa predpokladá zhoršenie demografickej situácie. Práve výdavky spojené s dlhodobou starostlivosťou o starnúcu populáciu môžu spôsobiť ďalšie problémy, pričom ohrozia financie v zdravotníctve a dôchodkovom systéme.
Historické maximá dlhu a budúce predpovede
Hrubý dlh Slovenska dosiahol v minulom roku historické maximum vo výške 61,4 percenta HDP. Ak by vláda neprijala ďalšie konsolidačné opatrenia, dlh by sa mohol do roku 2038 vyšplhať na symbolickú hranicu 100 percent HDP. Napriek predchádzajúcim prísľubom vlády o zastavení nárastu dlhu do konca volebného obdobia, sa očakáva, že tento deficit ostane na úrovni približne 4,3 percenta v tomto roku a 4,2 percenta v budúcom roku.
Bezkonceptuálny prístup a neudržateľnosť
To, čo sa dá konštatovať, je, že súčasný prístup k verejným financiám je nekoncepčný. Podľa predsedu Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, Jána Tótha, cieľom ozdravenia nemá byť len znižovanie deficitu v krátkodobom horizonte, ale aj dlhodobé zlepšenie stavu verejných financií, ktoré sa ďalej zhoršujú v dôsledku spomalenia hospodárskeho rastu a externých šokov.
