Generálny prokurátor Maroš Žilinka upozorňuje na neúčinnosť postihov za opakované krádeže
V januári a februári 2026 evidujeme alarmujúci nárast drobných krádeží, ktorých hlavným typom sú takzvané „horalkové krádeže”. Generálny prokurátor Maroš Žilinka poukázal na to, že viac než polovica obvinení z krádeže v týchto mesiacoch patrí práve medzi tieto drobné delikty. Rozhodnutie o zmene legislatívy, ktoré nielenže nezabránilo opakovaným krádežím, ale ani nezabezpečilo potrebnú prevenciu, je teda naliehavo potrebné prehodnotiť.
Alarmujúce štatistiky k horalkovým krádežiam
Za január 2026 bolo z celkového počtu 605 osôb obvinených pre trestný čin krádeže 322 osôb – čo predstavuje 53 %. Pre rovnaký prečin bolo obžalovaných 481 osôb, z ktorých 247 bolo spojených s horalkovými krádežami, čo predstavovalo 51 % všetkých obžalovaných. V februári 2026 sa situácia okrem ďalšieho zhoršila: došlo k obvineniu 623 osôb, pričom horalkové krádeže predstavovali znovu významný podiel, opäť viac než polovicu.
Neúčinnosť predchádzajúcich opatrení
Žilinka vyhlásil, že doterajšie aplikovanie priestupkových konaní a postihov nepovedlo k žiadnemu zlepšeniu situácie. Tieto opatrenia nezohľadnili výchovný, reparačný ani odstrašujúci efekt, čo jasne ukazujú aj štatistiky. Treba sa preto zamyslieť nad novými prístupmi, ktoré by predišli vyvádzaniu drobných delikventov z cyklu trestnej činnosti a podstatne posilnili výkon práva.
Novela Trestného zákona a jej vplyv
Nové ustanovenie v Trestnom zákone, ktoré bolo zavedené 27. decembra 2025 a pridalo horalkové krádeže ako osobitný trestný čin, malo za cieľ nielen ochranu spoločnosti, ale aj prevenciu opakovaných deliktov. Napriek tomuto snaženiu ostáva realitou, že páchateľom sa nedarí odstrániť sklon k recidíve. Tento jav si vyžaduje ďalšie diskusie a možnú revíziu účinnosti trestného práva.
Záver
Závery a štatistiky, na ktoré upozorňuje generálny prokurátor Maroš Žilinka, sú signálom pre legislatívne a výkonné orgány, aby sa zamysleli nad novými efektívnejšími opatreniami. Prevencia a kontrola drobných krádeží zostáva výzvou, ktorú treba riešiť vo väčšej šírke, a to nielen legislatívymi zmenami, ale aj celkovým prístupom k prevencii a rehabilitácii páchateľov.
