Maroš Žilinka označil novelu Trestného zákona od SNS za nezodpovednú a krátkozrakú
Generálny prokurátor Slovenskej republiky, Maroš Žilinka, prišiel s ostro formulovanou kritikou novely Trestného zákona predloženej poslancami strany Slovenská národná strana (SNS). Podľa jeho slov táto zmena právneho rámca predstavuje zásadný krok späť v boji proti extrémizmu a ohrozuje demokratické hodnoty. V rámci jeho vyjadrenia na sociálnych sieťach poukázal na absenciu odbornej diskusie a analýzy okolo navrhovaných zmien.
Žilinka sa vyjadril, že extrémizmus je rovnako závažnou hrozbou pre spoločnosť, ak nie ešte závažnejšou ako korupcia. Uvedené zmeny nezohľadňuje dôvody a kontext, čo odborníci považujú za nezodpovedné konanie. „Nepredložili sme žiadny faktický, ani rozumný dôvod na prijatie týchto zmien, ktoré by mohli viesť k oslabenie ochrany demokratických hodnôt,“ dodal.
Nové podmienky pre extrémizmus
Novela Trestného zákona, ktorú predložila skupina poslancov z koalície, predpokladá úpravu trestných sadzieb v oblasti extrémizmu. Jeden z kľúčových návrhov zahŕňa zníženie horných limitov trestných sadzieb pre viaceré extrémistické trestné činy. Zástupcovia SNS sa snažia obhájiť tieto kroky tvrdí, že je potrebné racionálnejšie a diferencovanejšie prispôsobiť trestné sadzby.
Andrej Danko spoločne s Danielom Bombicom predložili legislatívu, ktorá by mala zvýšiť právnu jasnosť a odstrániť neurčitosti v trestnom práve. Tvrdia, že po týchto zmenách bude posúdenie trestnoprávnych aspektov menej závislé na znaleckých posudkoch, čím sa zníži právna neistota pre jednotlivcov.
Kritika novelizácie zákona
Na tieto zmeny reagovali aj ďalšie politické subjekty. Hnutia a jednotlivci, vrátane Žilinku a poslancov Hlasu-SD, vyjadrili jasné odmietnutie plánovaných legislatívnych zmien SNS. Opatrenia sú považované za nebezpečné a môžu mať za následok legalizáciu extrémizmu, konkrétne ide o aspekty, ktoré by mohli oslabiť legislatívnu ochranu v tejto oblasti.
Kritika sa sústreďuje aj na fakt, že novela neprináša žiadne konštruktívne riešenia pre problém extrémizmu v slovenskej spoločnosti a namiesto toho iba zakrýva vážne otázky ohľadom ochrany demokratických hodnôt a slobody jednotlivca.
Reakcie na predstavené zmeny dokladajú, že tento krok môže mať katastrofálne dôsledky pre slovenskú právnu kultúru a spoločnosť ako celok. Témou sa zaoberajú aj odborníci na právo, cirkvi a mimovládne organizácie, ktoré naliehavo volajú po zachovaní funkčných právnych mechanizmov na ochranu demokratických hodnôt.
