Švajčiarsko čelí značným hrozbám v oblasti obrany
Švajčiarsko sa nachádza na križovatke bezpečnostných kríz, ako už varoval veliteľ jeho ozbrojených síl, Thomas Süssli. V kontexte narastajúcich geopolitických napätí a hrozieb zo strany Ruska, armáda krajiny sľubuje modernizáciu a zvýšenie vojenských investícií, avšak stále zostáva znepokojivý stav jej obrannej kapacity.
Podľa Süssliho existujú vážne obavy, že Švajčiarsko nie je schopné adekvátne reagovať na rozsiahly útok. Veliteľ vo svojej nedávnej výpovedi uviedol, že „nielen obavy z potenciálnych konfliktov, ale skutočná hrozba existuje z diaľky, nad ktorou nemáme kontrolu.“ Dáta dokazujú, že v prípade krízovej situácie by iba tretina vojakov mala plné vybavenie.
Vojenský rozpočet Švajčiarska je naplánovaný na nárast na jedno percento hrubého domáceho produktu (HDP) do roku 2032, pričom súčasná úroveň je okolo 0,7 percenta. Napriek tomu Süssli varuje, že tempo modernizácie je nedostatočné, aby čelilo súčasným hrozbám a obavy perzistujú aj pri otázkach minulých vojenských skúseností.
Armáda sa zameriava na modernizáciu výzbroje, ako sú stíhačky Lockheed Martin F-35A, a obnovu delostrelectva. Hlavným problémom však ostáva financovanie. Kritici upozorňujú na obmedzeń financií a na rozšírené obavy, že plánované náklady by mohli prekonávať stanovený rozpočet.
Neutralita má svoju cenu
Süssli zdôrazňuje, že postoj Švajčiarska k armáde sa ani po vojenských udalostiach vo vlastnej blízkosti nezmenil. „Prílišná vzdialenosť od konfliktu nás vedie k presvedčeniu, že neutralita nás ochráni.“ Tento koncept je však spochybňovaný kritikmi, ktorí tvrdia, že „neutralita môže byť hradená len silným vojenským postavením.“
V súčasnosti Švajčiarsko sa snaží zaistiť obranu voči neštátnym aktérom a kybernetickým útokom, avšak zlyháva v reagovaní na podstatne vplyvné hrozby práve v oblasti tradičnej vojenskej obrany. Začína sa presadzovať myšlienka, že bez silného vojenského rázu neutralita nie je dostatočnou zárukou bezpečnosti.
Riziko dlhodobo ignorovanej reality
Kedysi sa švajčiarska armáda považovala za jednu z najefektívnejších na svete. Avšak dnes pod tlakom rastúcich požiadaviek z perspektívy obrany prechádza krízou. Ak by sa plán zvýšenia výdavkov dodržiaval, armáda by bola plne pripravená až v roku 2050, čo Süssli považuje za veľmi dlhú lehotu s ohľadom na rastúce hrozby.
Švajčiarsko sa doposiaľ neprepájalo jednoznačne so súčasným výkonom iných NATO krajín, kde sa zaviazali zvyšovať výdavky na obranu na päť percent HDP do roku 2035. Otrasný prehľad teda naznačuje, že krajina má pred sebou kritické úlohy a zmeny, ktoré by bolo potrebné poskytnúť podstatne rýchlejším tempom.
Skutočná otázka ostáva v tom, či sa Švajčiarsko dokáže adaptovať na realitu narastajúcich hrozieb a či dokáže konať tak, aby sa vyvarovalo historicky sa opakujúcim chybám v oblasti bezpečnosti.
