Zneužívali otrokov a arizovali majetok: Príbeh nemeckých firiem na globálnom trhu
Holandský investigatívny novinár David de Jong, autor knihy „Miliardári s hákovým krížom”, odhaľuje šokujúcu pravdu o nemeckých rodinách, ktoré dnes dominujú v podnikaní, ale ich bohatstvo je späté s nacistickým režimom. Jeho kniha prináša vážne otázky o morálnych základných hodnotách a o tom, ako sa tieto rodiny, ako BMW, Porsche či Dr. Oetker, dokázali po druhej svetovej vojne očistiť a premeniť krvavé zisky na legitímne podniky.
V rozhovore pre Aktuality.sk de Jong vysvetľuje, že mnohé z týchto rodín si aj dnes pomenúvajú svoje nadácie po predkoch, ktorí s nacistami kolaborovali, avšak akúkoľvek zmienku o ich zločinoch úplne ignorujú. Tieto naratívy, ktoré obchádzajú vojnové zločiny, sa snažia ututlať a skresliť realitu historických faktov.
De Jong strávil štyri a pol roka svojím podrobným výskumom, aby odhalil systém fungovania týchto rodín počas druhej svetovej vojny a po nej. Mnohé z nich, ako napríklad rodina Quandtovcov, profitovali z vyvlastňovania židovských podnikov a z používania nútenej práce. Ich rodiny nedávajú najavo, akým spôsobom bohatstvo získali, a od 1945 sa snažia situáciu ešte viac zamiešať.
V jeho diele sa pozrie aj na proces denacifikácie, ktorý podľa neho zlyhal a to nielen na úrovni jednotlivých podnikateľov, ale aj z pohľadu amerických spojencov, ktorí sa po vojne rozhodli prestať s dôsledným dohľadom. To malo za následok, že mnohí vplyvní priemyselníci unikli spravodlivosti, a dokonca sa v novej ekonomike stali piliermi hospodárskeho rastu.
Jedným z najšokujúcejších objavov pre autora bol kompletne absencia ľútosti zo strany týchto rodín. Mnohé z nich sa vyhovárajú na ťažké časy, pričom ignorujú množstvo osôb, ktoré vykořisťovali. De Jong zároveň spochybňuje etickú zodpovednosť tých, ktorí sa snažili profitovať z nekalých praktík počas vojny.
V knihe je podrobne rozobrané aj využívanie otrockej práce, pričom de Jong uvádza, že majitelia podnikov ako Günther Quandt si boli vedomí neľudských podmienok, v akých ich zamestnanci pracovali. Ich zisky boli postavené na ciernych praktikách a neľudských podmienkach, a predsa sa im podarilo udržať si pozitívnu reputáciu.
De Jong apeluje na spotrebiteľov, aby si boli vedomí, kam smerujú ich peniaze, a naznačuje potrebu historickej transparentnosti. Dnes je len na nás, ako sa budeme dívať na značky, ktoré stoja na temných základných hodnotách minulosti.
Ako sa svet ponoril do globalizácie, otázky morálky a zodpovednosti sa stávajú kľúčovými aj v súčasnej dobe. De Jongova kniha je varovaním a pozvaním na zamyslenie o hodnotách, ktorými sa riadime pri našich každodenných rozhodnutiach.
