Smer si koleduje o reinkarnáciu svojho najhoršieho momentu
Smer, strana vedená Robertom Ficom, sa ocitá v nebezpečnej situácii, ktorá môže znovu priviesť pamäť voličov k najtemnejším kapitolám histórie tejto politickej subjektivity. Hoci sa zdalo, že strana sa z katastrofálneho poklesu v roku 2020, keď dosiahla len 8,3 percenta, dostáva na cestu vzostupu, skutočnosť je ešte zložitejšia. V marci 2023 už dosiahla zisk 17,3 percenta, čím prekonala predtým dominantný Hlas.
Vo voľbách v septembri 2023 dokonca získal Smer takmer 23 percent podporovateľov, čo naznačuje, že medzi voličmi nastala opätovná dôvera. Prieskumy však naznačili, že od týchto volieb si dokázal udržať približne 420-tisíc predchádzajúcich voličov z volieb v roku 2020. Smer sa povzbudil o 70-tisíc nových voličov, ktorých oslovil predovšetkým medzi takzvanými „nevoličmi”, a zároveň prebral 50-tisíc voličov od Borisa Kollára, 50-tisíc od Igora Matoviča a 30-tisíc od Mariana Kotlebu.
Avšak v októbri 2025 nastal pád – po spriemerovaní prieskumov sa podpora Smeru ustálila na 17,9 percenta, čo je približne na úrovni z jarnej dejiny tohto roka. Analýza Denníka N a agentúry Ipsos odhalila, že strana po voľbách 2023 stratila takmer 100-tisíc niekdajších voličov, ktorí sa presunuli k iným politickým subjektom, vrátane Republiky a nielen k nevoličom. Medzi najvýznamnejšie presuny patrilo 10-tisíc voličov k Matovičovi a Kollárovi.
Smer sa dostáva do vážnej krízy. Ak by strana stratia aj tých priaznivcov, ktorých nabrala medzi októbrom 2020 a marcom 2023, môže sa prepadnúť pod 10 percent. Tieto desivé prognózy naznačujú, že ak strana nepodnikne zásadné kroky na obhajobu svojich voličov a ich záujmov, môže čeliť zániku, z ktorého už nebude cesty späť.