Film a jeho neúprosné odvrátené stránky
František „Joke“ Košarišťan, tvár devätnásteho ročníka Filmového festivalu inakosti, s priamym posolstvom, ktoré je ako kladivo na hlavu diváka, odhaľuje tragédiu našej doby. V prehlásení „Žijeme smutné časy, ale šou musí pokračovať“ sa nielenže vzpiera apatii okolo seba, ale chce prebudiť ducha vzbury vo všetkých, ktorí sa cítia ponížení a potlačovaní. Dokáže niekto ignorovať tento výkrik do tmy?
Kvír hrdosť a odvaha v čase útlaku
Organizačný tím festivalu sa nebojí postaviť na obranu menšín a vyzdvihnúť ich plusy uprostred tlaku vlády, ktorá sa zneužívaním moci snaží umlčať hlasy, ktoré sa vzpierajú. „Ambíciou je pripomenúť kvír publiku hrdosť, dodať mu nádej a odvahu,“ s týmto posolstvom prichádzajú na scénu nové filmy z celého sveta, predovšetkým v čase, keď LGBTI+ projekty čelili cenzúre a skepticizmu.
Prečo je festival dôležitý?
Festival inakosti, ktorý tento rok opäť reflektuje široké spektrum problémov, prednáša dielo, ktoré poskytuje platformu pre hlasy, ktoré boli ignorované. V čase, keď konkurencia slovenských filmov narastá, festival vyberá z viac ako 170 celovečerných a 500 krátkometrážnych filmov tie, ktoré hrdinsky čelí intolerancii. Dramaturg David Benedek pri výbere filmov jasne deklaruje: „Vyberali sme diela, ktoré sa venujú širokému spektru kvír ľudí,“ čím bez servítky konfrontuje spoločnosť s realitou, v ktorej žijeme.
Výzvy môžu prežiť len silní
Aj keď festival čelí zdrcujúcemu zániku finančnej podpory od Ministerstva kultúry, organizátori neopúšťajú nádeje. Naopak, snažia sa poukázať na nespravodlivosť, ktorá panuje v súčasnom systéme. Dúfajú, že nasledujúce ročníky festivalu sa pretransformujú na hrdinskú osvetu o právach, za ktoré sa oplatí bojovať. Rozdeliť toto posolstvo medzi buržoáziou, ktorá je príliš pohodlná na to, aby si uvedomila psychické tíženie tých, ktorí sú na okraji, je cieľom, ktorého by sa nikto nemal vzdať.
Katastrofálne dôsledky apatie
Komik František „Joke“ Košarišťan sa vo svojej úlohe stáva aj hlasom mnohých. „Žijeme smutné časy a každá akcia, ktorá podčiarkne LGBTI+ tematiku, má obrovský význam.“ Dôraz, ktorý kladie na dôležitosť solidarity a viditeľnosti, je neúprosný. Nezastavia sa pred prázdnymi prázdnymi rámami; ich ciele sú jasné, a s nimi aj odhodlanie. Ale môžu občania vystúpiť z bezduchej pasivity a znovu sa zapojiť do boja za práva, ktoré sú im odopierané?
Festival ako zrkadlo spoločnosti
Film je len médium, ale posolstvo je viac než jasné. Festival inakosti sa stáva zrkadlom nášho nerovného sveta. Ak minulí ročníky osvetľovali boj a ústupky, tento je túžbou po spravodlivosti a rovnosti. Tak, ako pán Košarišťan hovorí, „so vztýčenou hlavou pokračujeme ďalej“. Inakosť sa nesmie stať prehliadanou; má obrovskej sily vyzvať, aby sme sa nielenže bránili, ale aj oslavovali, aj v ťažkých časoch.
