Obťažovanie a sexizmus v Tatrách: Obrovská hanba!
Vysoké Tatry, nádherný horský raj, sa stávajú miestom tragicky komických a hrubých prístupov. Turistky, ktoré sa rozhodli vziať na seba výstup na Gerlachovský štít, zaznamenali svedectvá o sexuálnom obťažovaní a nevhodných poznámkach, ktoré zasahujú do ich dôstojnosti. Sprevádzajúci horský vodcovia, ktorí by mali zabezpečovať ich bezpečnosť a pohodu, sa zmenili na zdroj psychickej ujmy.
Ženy vystavené grobianstvu a vulgarizmom
Lucia a jej kamarátky, aj keď sa mohli považovať za skúsené turistky, sa stretli s odpornými komentármi. Voda sa stala médium, prostredníctvom ktorého sa prejavil nehanebný sexistický humor, pričom hranica medzi vtipom a obťažovaním bola pošliapaná. Vystúpenia ako „Šálku sexu nie” a vulgarity, ktoré by mali zostať v kultúre, sa premenili na bežnú prax. Takéto správanie sa v prípade horských vodcov stalo neakceptovateľné, no predsa dokonale deziluzívne.
Prečo je to bežné?
Čo vlastne vedie k tomu, že sa muži, ktorí sú uznávaní za svojich odborníkov, uchyľujú k takýmto hrubým praktikám? Môže to byť dôsledkom takzvanej „toxickej masculinity”, ktorá vnucuje predstavu, že dominancia, urážky a sexualizované prejavy sú prejavom sily? Zrejme áno. Horskí vodcovia sa zrejme cítia neohrození, pretože si myslia, že im prechádza všetko – a to je presne to, čo musí skončiť!
Spoločnosť sa musí postaviť
Národná asociácia horských vodcov Slovenskej republiky čelí naštvaniu a nesúhlasu z tejto situácie. Musí si uvedomiť, že takýto systém, ktorý toleruje obťažovanie a sexizmus, oslabuje celú profesiu. Ako sa môže ísť na výstup bez toho, aby sa fyzickú aj psychickú pohodlie turistu berie do úvahy? Každé slovo, ktoré v sebe obsahuje diskrimináciu, je jedným z mnohých alebo aj tými, ktoré sú známe pre svoj toxický vplyv.
Nato aby si to ujasnilo, nie je to o jednej osobe
Väčšina žien, ktoré mali podobné skúsenosti, postupne zistila, že ich hlas a sťažnosti sa nezohľadňujú. To je benzínom na oheň, ktorým sa šíri nešvar na Slovensku. Protiobžaloby a nezáujem zo strany kompetentných len podporuje pocit bezmocnosti a frustrácie. Takéto správanie nepredstavuje len jeden zlý incident, ale trend, ktorý si zasluhuje pozornosť a okamžitú akciu.
Čo bude ďalej?
Ako sa hovorí, “poučenia z kríz,” ale v tomto prípade je otázka, či je vôľa niečo spraviť. Vydávať sťažnosti a vyžadovať odpovede je jedným z hlavných krokov, ktoré sú potrebné. Je potrebné, aby na tento problém bolo upozornené a vyžiadalo sa spravodlivé, nie proti-feministické správanie, a aby sa zabezpečila bezpečnosť a pohodlie všetkých turistov.
Hranice sa musia ustáliť
Prevencia je kľúčová, a nie je to len o indoktrinácii vodičov, ale rozšírení povedomia a zmeny v prístupe k terénom a horám. Tieto prostredia by nemali byť miestami, kde sa cítia ohrozene alebo diskriminované, ale mali by byť priestory pre súdržnosť a rešpekt. Prečo by ste mali zaplatiť horolezeckému vodcovi, ktorý považuje vašu prítomnosť za príležitostnú stratégiu na dosiahnutie svojich nízkych cieľov?
Spoločne proti obťažovaniu!
Nie je prehnané žiadať zmenu v chovaní a systéme, ktorý toleruje a prehliada nevhodné praktiky. Je potrebné, aby sa zlozvyky a toxické správanie raz a navždy potlačili. Takže sa nie je čomu čudovať, že ak sa situácia nezmení, tak sa hlasy osamotených stávajú hlasy pre mnohých. Zneužívanie a obťažovanie v horách je tragédiou, ktorá popiera samotnú podstatu prirodzenej krásy Tatranskej prírody! Tolerancia voči takýmto činom, to je najväčšia katastrofa v 21. storočí.
